Stránky

sobota 30. júna 2012

On my wishlist *1


Meme má na svedomí Book Chick City Každý týždeň uverejním jednu kihu, ktorúchcem mať na svojej poličke, alebo si je prečítať. Môžu to byť knihy staré, nové, očakávané...Proste knihy.

Dnes je ten deň, keď začínam so svojím prvým meme:) po dlhšom uvažovaní som sa orzhodla, čím začnem. Plánujem sa zapojiť aj do jedného letného dumania, tak sa máte na čo tešiť.

Do meme On my wishlist som dnes vybrala:


Dôvod: Na knihu som čítala veľa recenzií a zaujala ma. Veľmi rada sa bojím a aj teraz mám takú chuť na strach. Kniha je vraj strachom dosť pretkaná. Teším sa keď ju budem čítať, lebo v noci moje podvedomie vyprodukuje určite kvalitné nočné mory :)



Astesia

streda 27. júna 2012

Nádherné Tvory


AutorKami Garciová a Margaret Stohlová
Názov:
 Nádherné Tvory
Séria:  Prekliaty zaklínači
Diel:
Prvý
Počet strán: 384 str.




Reakcie
na začiatku čítania: „Nie zase nejaký nudný príbeh a ešte k tomu písaný v prvej osobe z chlapcovho pohľadu. Dúfam že nebude mať vnútorné myslenie príliš zženštilé.“  Reakcie počas čítania: „Fuhá zrejme som sa hlboko sekla .“ Reakcia po dočítaní: „Haló nech už mám v ruke druhú časť série. Toto bola fakt bomba.“




Príbeh sa odohráva v mestečku nazývanom Gatlin. Má typické  črty malomesta. Každý sa s každým pozná, vedia o dennej rutine suseda, vedia keď sa neukážete v kostole, každý ohovára každého, nedovidia si ďalej ako na špičku nosa, uzavretá komunita posadnutá občianskou vojnou spred mnohých rokov, ktorý medzi seba nepustia nikoho kto sa nenarodil a nevyrástol v ich meste. Hádajte čo sa však stane. Pokojný život mesta naruší nové dievča, Lena Duchanesová, ktorá sa prisťahuje ku strýkovi, ktorého nikto nevidel už mnohé roky a ktorý žije v strašidelnom dome, ku ktorému sa nikto neodváži priblížiť. V tejto časti som si povedala aké trápne klišé a knihu takmer zatvorila.

Ethan Lawson Wate je jeden z dvoch hlavných postáv knihy. Z jeho pohľadu je rozprávaný aj príbeh. Žije s otcom a ženou ktorá je niečo ako jeho pestúnka už odmalička. S Lenou sa zoznámi v škole, a zistí že ju vlastne už dlho pozná zo snov. Na škole je terorizovaná a on je jediný kto sa s ňou rozpráva a pomáha jej prežiť tlak nenávistných  teenagerov. Postupne sa dozvedá mnohé o nej aj o jej strýkovi a dome na Havranej. Veľmi som sa bavila na spôsobe akým sa Lena a Ethan dorozumievajú, pretože ako dieťa som si stále predstavovala, ako takto komunikujem s kamarátom. Povaha Ethana je dosť chlapčenská aj keď je kniha písaná dvoma autorkami.



Dejová  línia smeruje k Leniným narodeninám, kedy ju čaká rozhodnutie. Temnota, alebo svetlo. Má však na výber, alebo je jej cesta už vopred napísaná perom osudu? Nájdu spôsob aby zachránili jeden druhého? Nakoľko sú prepojené ich duše a čo to spôsobuje? Autorky nám ponúkajú jednu záhadu za druhou. Kniha nie je veľmi predvídateľná a za to, má u mňa veľké plus.






 Postavy sa len tak bezducho neobjavujú a znova nemiznú. Každá má čo povedať a vniesť nové svetlo na cestu Leny a Ethana. Nie je to len ďalší nudný a bezduchý romantický príbeh. Vyhneme sa vyumelkovaným, plytkým a ufňukaným chovaním postáv. Bolo to napínavé, krásne, záhadné, miestami romantické a duchaplné. Ethan sa zapísal na môj zoznam úžasných knižných hrdinov, a to na dosť vysokej priečke . Knihu vrelo odporúčam. Je príliš krásna na to, aby ste sa jej vyhli. Dostáva plný počet vločiek
J



Astesia



utorok 26. júna 2012

Ja a meme.

Uvažovala som, že by som mohla začať s nejakým meme. Ale ako to už u mňa býva zvykom, neviem sa rozhodnúť. Chcela som napr. top 10, ale mám prečítaných ešte málo kníh a nechcem aby sa v topkách opakovalo to isté. Prázdniny sú dlhé, no na letné dumania a podobné miniprojekty si ešte netrúfam :) V dohľadnej dobe sa určite zapojím, alebo sama vymyslím nejakú pravidelnú rubriku, do ktorej budem prispievať. Potrebovalo by to nejaký silný nápad :)


Astesia

sobota 23. júna 2012

Navždy


Autor: Alyson Noel
Názov: Navždy
Séria: 
Nesmrteľný
Diel: Prvý
Počet strán:
320 str.

Dnes len krátka recenzia :) V tom teple sa mi asi uvarí mozog. Aj u vás je to podobne? :) Ale aspoň si konečne môžeme užívať leto. 






Moja drahá Ever čo ti to len urobili. Čítala som veľmi veľa recenzií na túto sériu. Väčšina z nich nebola pozitívna, tak som bola zvedavá, čo je na knihe také zlé. No nebola to až taká katastrofa,  ale ani ju nemôžem ospevovať. Radím ju medzi knihy „áno existuje taká kniha a áno čítala som ju“ nič dych berúce mi Navždy neponúkla. Sprvu to vyzerá zaujímavo aury, myšlienky, ľudské energie a jej dvaja trafený a jediný kamaráti. Nemôžem jej vyčítať ako sa chová má na to plné právo, veď prišla o celú rodinu. Ale po 60 stranách jej ustavičného fňukania, aká je ona nešťastná chuderka, ako musí žiť vo vile so sestrou jej mŕtveho otca, mať bazén, herňu, veľkú izbu, vírivú vaňu a plochú telku to začína trošku liezť na nervy.

Ever číta myšlienky všetkých v okolí, keď tu zrazu, moment už to príde „bum“! Zjaví sa chalan. Najdokonalejší, najmúdrejší, najzmyselnejší a samé naj naj a ach ach. Damen flirtuje so spolužiačkou a ach nie Ever ho nenávidí. Moment! Damen sa pozrel na Ever och ona ho miluje. Raz miluje raz nenávidí...Už by sa mohlo dievča rozhodnúť. Vráťme sa k myšlienkam a aurám. Ako náhle sa hrdinka ocitá vedľa Damena, nič nevidí a nič nepočuje. Je to ako malý zázrak. Stále sa však nedokáže prestať sťažovať, aký je život nefér a je paranoidná. Plus si u mňa získala vtedy, keď sa dozvedela ako to celé vlastne je a namiesto toho aby mu padla k nohám a uctievala ho ako božstvo, tak ho radšej pošle preč. Ku koncu ako to už býva sa jej snaží niekto siahnuť na život, ale láska vždy víťazí.

Veľmi knihe chýbajú opisy. Nedokázala som si mnohokrát predstaviť, ako vyzerá scéna, kde sa príbeh práve odohráva. Zato tulipány sú opisované stále. Tulipán, tulipán a znova tulipán. Damen stačilo! Čo bude s toľkými kvetmi robiť? Príjemne to oživuje jej mŕtva sestra Riley. Bez nej by bol dej ešte chudobnejší. Po celkovom zhodnotení je to milý, aj keď už otrepaný príbeh. Keď vás bezcharakterné a zamilované hrdinky ešte neunudili (tak ako mňa), pustite sa do čítania.







Astesia

streda 20. júna 2012

Úsvit časť 2.- Teaser


Pozrite čo dnes bolo zverejnené :) tešíte sa už na zakončenie tejto série? Alebo by ste chceli ešte ďalšie pokračovanie o obľúbenom (u niekoho možno nie) páre? :) Myslím, že z Twilightu sa už viac "vyžmýkať" nedá. Ja som si sériu zamilovala. Viacej knižnú ako filmovú. Nepasuje mi herecké obsadenie a z Pattinsona vážne unesená niesom. Ale sto ľudí, sto chutí. Pre niekoho môže byť práve on mužský ideál.

Astesia

utorok 19. júna 2012

Hry o život



Autor: Suzanne Collinsová
Názov:
Hry o život
Séria:
Hry o život
Diel:
Prvý
Počet strán:
272 str.



Niektoré knihy sa recenzujú dosť ťažko. Keby som to mala obmedziť na citoslovcia bolo by to: „ach, páni, íííj, fuh, aaaaach, doh, aaaaaaaa, fňuk“ a tak podobne. Kto už knihu čítal, tak ma určite pochopil. A pre tých, ktorí ešte nie, napíšem v zrozumiteľnej reči.





Prvý krát som knihu čítala na Vianoce v roku 2010. Bola som zhrozená. Zavrieť 24 detí do arény, dať im všetko možné aj nemožné a čakať kto vyhrá. Nie nehrajú sa na skrývačku. Musia sa pozabíjať. Kto ostane žiť (bez ruky, či nohy, pomätený, na tom vôbec nezáleží) je víťaz. Kto sú vlastne súťažiaci? Deti od 12 do 18 rokov. Veľký vekový rozdiel však? Ako sa môže 12 ročné dievča  ubrániť proti 18 ročnému chlapcovi? Pritom pochádzajú z rozličných okresov očíslovaných od 1 až po 12. Rozprestierajú sa v bývalej USA (áno vidíte dobre bývalej, svet sa totiž po mnohých vojnách zmenil na nepoznanie) a každý je špecializovaný na niečo iné.


Katniss a Peeta pochádzajú z dvanástky, ktorá sa špecializuje na výrobu uhlia. Žijú len z ruky do úst. Šetriť sa nedá, nieje totiž z čoho. Na poriadok v okrese dohliadajú mierotvorcovia. Peeta je syn pekára, no Katniss je polosirota. Živí seba a aj matku a mladšiu sestru. Ich okolie ohradzuje plot, ale ona a jej kamarát Gale, našli odvahu a chodia loviť za plot. Úroveň života je na mizernom stupni a to vo viacerých okresoch. Netýka sa to Sídla, ktoré riadi to čo z Ameriky ostalo. Sídlo je úchvatné, farebné, bohaté, plné ľudí čakajúcich na najväčšiu udalosť roka. Hry o život sa konajú už 74 rokov. Je to reality šou, ktorá ma pripomínať ohavnú vojnu.


Hltala som každú jednu stranu knihy doslova z otvorenými ústami. Bolo to opísané tak skutočne, že po jej dočítaní mi trvalo o niečo dlhšie, kým som sa vrátila späť do reality. Aréna bola brutálna. Nájdete v nej les, jazero, suchú oblasť. Prekvapí vás teplo, chlad, nebezpečné nástrahy, nemáte takmer žiadne jedlo, nebezpečné tvory. Ste vystrašený, unavený a v niektorých prípadoch si želáte vlastnú smrť. Katniss som si veľmi obľúbila. Nebola sentimentálna a uplakaná, nefňukala že si nemohla kúpiť najnovší model šiat, nezaujímala ju dokonca ani láska. Chcela sa dostať z arény živá a postarať sa o rodinu.

Romantické scény som si vychutnávala. Chcela som stále viac a viac Peetu a Katniss v spoločnom objatí. Viac ich lásky aj keď...no dočítate sa sami. Zimomriavky mám ešte stále, keď si spomeniem na niektoré chvíle. Až príliš som sa vžila do hrdinky. Príbeh ma úplne dostal. Kniha sa dočkala aj filmového spracovania, ktoré je tiež veľmi dobré. Dávam zaslúžených 5 vločiek.  



    
                                       

Astesia 




nedeľa 17. júna 2012

Sledovať sa nepatrí! časť 2.


„Vždy tu bolo toľko hrobov?“ opatrne som jeden prekročila. Zdalo sa mi, že čím ďalej ideme, tým ich je stále viac. Stihlo sa úplne zotmieť a mesiac nesvietil. Ela použila jej telefón, aby sme si videli pod nohy.
„Myslím že hej. Zabudla som aké je to tu obrovské. Počkaj chvíľku.“ Zastala a začala sa obzerať okolo seba. „Myslím že ideme správne. Keby že som upír kam pôjdem? Predsa medzi staré stromy. Tam sa za mnou nikto neodváži. Ha! Ale nepočítal so mnou.“
„Mám zlý pocit. Po chrbte mi behá mráz a chýba mi mesiac. Nemal už byť dávno na oblohe?“
„Ale upokoj sa.“ mávla rukou a otočila sa mi chrbtom. „Poviem ti len toľko,“ pridala so kroku „že je očividne zamračené a len si niečo nahováraš. Mňa ženie dopredu spaľujúca láska tak sa neboj.“
Neverila som jej ani slovo. Bála sa rovnako ako ja, len si to odmietala priznať.
„Ela to stačilo!“ chytila som ju za ruku a otočila tvárou k sebe. „Je to šialené. Ak nás objaví policajná hliadka dajú nám pokutu. Ako náhle sa cintorín zamkne, nesmie sa sem chodiť. Poďme domou, prosím.“ Nevidela som jej poriadne do tváre, takže som nemohla vedieť ako sa tvári.
„Vráť sa ale bezomňa. Určite som ho videla a išiel tam.“ Ukázala pred seba. „Takú možnosť už nemusím mať. Ja pokračujem a ty sa rozhodni.“ Vytrhla sa mi a vykročila. Nechcela som ju nechať samú. Stále tu bola možnosť, že sa jej to len zdalo a nikto tam nebude. Neviem čo bude horšie vidieť ju nadšenú alebo sklamanú. Dobehla som ju a mlčky išla vedľa nej.
„Aha pozri.“ Natešene šepla. „Hovorila som že som ho videla. Poď skryjeme sa tam na kraji. Dva lístky na upíra do prvého radu prosím.“ Hlas sa jej chvel vzrušením. Rozbúchalo sa mi srdce. Nemyslela som si že ho nájdeme. Bol ku nám otočený chrbtom a nad niečo sa skláňal. Mysľou mi prebehlo že je to jeho obeť. Striaslo ma z predstavy. Keď sa trošku posunul, odkryl ruksak. Uf to mi odľahlo. Niečo z neho vybral a rozostavil okolo seba.
„Nič nevidím. Poď prejdeme ešte bližšie.“ Ela vstala a začala sa presúvať k hrubému stromu. „Domča poď už.“ Mala som veľa dôvodov ostať na mieste, ale zvedavosť ma premohla.
„Čo myslíš že robí?“ čupla som si ku kmeňu.
„Neviem, ale zistím to.“ Vyšla z poza stromu a očividne sa ho chystala osloviť.
„Prestaň!“ stiahla som ju na zem. „To nie je dobrý nápad.“
„Prečo?“
„A čo by si sa ho pýtala?“
„No, pripúšťam to neviem.“ Aj v tej tme som vedela že je červená. Pozrela sa opäť na svoj objekt záujmu. „Konečne budeme niečo vidieť, zapaľuje sviečky.“
Zahľadela som sa na postavu pred nami. Bol dosť vysoký. Prechádzal z miesta na miesto a kládol na zem zapálené sviečky. Opäť sa vrátil k ruksaku a siahol doň. Vo svetle sviečok sa zaleskla strieborná dýka. Začala sa mi krútiť hlava. Nebol to Jakub ako čakala Ela, ale bol nádherný. Čierne vlasy mal strapaté a na tvári napätý výraz.
„Neviem kto to je, ale je hriešne krásny.“ Vzdychla si Ela.
Postavil sa do stredu všetkých sviečok a zdvihol dýku. Vtedy mi to celé došlo. Porezal si dlaň a krv nechal kvapkať na zem. Chytila som kamarátku a začala ju ťahať preč. Nechcela som vidieť a ani počuť to, čo som si myslela že bude nasledovať.
„Nemáme tu čo robiť. Toto nie je pre naše oči. Ela musíme utekať.“
„Čo? Nie. Prečo?“ tvárila sa zmetene.
„Sviečky tvoria pentagram, práve si porezal ruku, chystá sa niečo vyvolať musíme preč.“ Na dlani ma pálila vlastná jazva.  Nedávno som sa o niečo také pokúšala sama.
„Už vstávam.“ Pípla celá bledá. Bolo však pozde. Práve začal recitovať. Stiahla som ju na seba a zapchala jej dlaňou ústa.


Astesia


piatok 15. júna 2012

Šepoty ze záhrobí


Autor: Charlaine Harris
Názov:
Šepoty ze záhrobí
Séria:
Harper Connelyová
Diel:
Prvý
Počet strán
: 279 str.

Na Slovensko doteraz nevyšlo.
Knihu som vyhrala u Syki. Ďakujem :)

 O čom to malo vlastne byť? Začalo to siahodlhými opismi mesta, ľudí, čo kto práve robí, ale aspoň sa v tom dalo rýchlo zorientovať. Poznáte seriál Stratené duše? Tam hrdinka komunikovala s duchmi. Tá naša knižná dokáže vycítiť mŕtvoly a vidieť ako zomreli. Prečo? Ako teenagerku ju zasiahol blesk a dostala túto zvláštnu schopnosť. Pre svoje nadanie našla využitie a spolu s bratom Tolliverom cestujú po Amerike. Ľudia si ich najímajú, aby objasnili úmrtia. Je to ich jediná práca. Každý sa predsa musí nejako živiť. Harper stačí aby sa dotkla tela, alebo postavila nad hrob. V momente vie, čo sa stalo. Má to aj svoje nevýhody. Keď je zosnulý obeťou vraždy, nevie povedať, kto ho zabil.

Celé sa to odohráva v mestečku Sarne. Najmú si ju, aby našla telo nezvestného dievčaťa. To sa jej samozrejme podarí. Odhalí však že jedna samovražda asi nebola samovraždou, ďalšie náhodné úmrtie nebolo až také náhodné a vražda sa odohrá aj kým je ona v meste. Takže tu máme štyri obete. Trošku veľa na jedno malé mesto a na dve rodiny. Všetci vysoko postavený v meste sú nejakým spôsobom rodina. Nemajú radi Harper a nerozumiem prečo neodišla z mesta hneď ako našla mŕtve dievča. Neobľúbila som si ani hrdinku, ani jej brata a ani vedľajšie postavy nestáli za veľa. Keby mali mŕtvi čo k tomu povedať bolo by to zaujímavejšie.

Kto je vrah som odhalila už po deväťdesiatich stranách. Buď som geniálna, alebo to vážne bolo až také okaté. Hlavná zápletka bola pre mňa rozpletená rýchlo. Zistila som to o dosť skôr, ako to bolo objasnené. Rozčuľovali ma niektoré vety, ktoré sa často opakovali. Autorka sa snažila do toho celého vniesť aj milostné prvky. Myslím že zbytočne. Koho zaujíma sex, keď máme kôpku mŕtvol a treba zistiť čo je za tým? Nadanie Harper sa mi páčilo. Keď sa nudí môže si zájsť na cintorín, len tak sa prechádzať a vie čo postihlo nebožtíkov ležiacich pod jej nohami.

Vskutku zvláštny príbeh. Keď budem mať možnosť prečítať si ďalšie časti, určite to urobím. Dávam tri vločky. Harper mi fakt liezla miestami neskutočne na nervy a nemuselo tam byť toľko jej brata. 

Astesia

štvrtok 14. júna 2012

Sledovať sa nepatrí! časť 1.

„Ešte raz mi pripomeň, čím si ma na toto ukecala!“ Nahnevane som šepkala svojej kamoške. V tom šere som ju takmer nevidela.
„Je čierna, je krátka a má ružové mašličky. Objednala som ju z jedného internetového obchodu. Slintala si za ňou už mesiace.“ Odsekla mi a ďalej sa venovala ďalekohľadu.
Dostanem sukňu, dostanem sukňu. Stále som si to opakovala v hlave, ale ani to neznížilo moje obavy, že sa strápnime. Tuto tá hnedovlasá osoba vedľa mňa, ktorú považujem za svoju kamošku sa zbláznila. Pred pár mesiacmi si vzala do hlavy, že upíri skutočne existujú. Samozrejme som sa jej to snažila vyhovoriť, ale autorky románov, kde hlavnú úlohu zohrali tieto nadprirodzené bytosti, neboli na mojej strane.
„Niečo vidím.“ Drgla do mňa Ela.
„To ťažko.“ Skonštatovala som. „Je takmer tma a ty nemáš na tom hračkárskom ďalekohľade nočné videnie.“
„Nebuď pochybovačná! Hovorím ti dnes príde! A je to upír na 90%!“
„A čo tých 10?“ začudovane som zdvihla obočie. Čo ju mohlo prinútiť pochybovať?
„No on...“ začala opatrene. „Včera som videla ako si kýchol.“ Zahanbene sklopila hlavu a ja som vybuchla smiechom, až som ju oprskala.
„Upír nemôže kýchať? Vysvetli mi prečo.“ Ešte stále som sa zadúšala smiechom.
„Je predsa dokonalý, nadprirodzený, krásny, rýchly, silný...“
„Pije krv.“ Skočila som jej do reči.
„Neprerušuj láskavo. Nebýva chorý, je bledý, nič neje, studená pokožka. Mám pokračovať?“ nervózne poklepkávala nohou. Skrývali sme sa v kríku neďaleko mestského cintorína a čakali... na zázrak?
„Objasni mi to kýchanie.“
„Och čo na tom nechápeš? Nieje  človek a to znamená že nemôže kýchať!“
„No tak Ela. Ani Shelly nieje človek a videla som ju kýchnuť a nie raz.“
„Práve si porovnala upíra s mojím kokeršpanielom? Na.“ Hodila mi dalekohľad. „Musím sa vycikať sleduj okolie.“ Pred pár mesiacmi som aj ja zdieľala jej nadšenie pre upírov, ale nikdy by ma nenapadlo, že to dôjde tak ďaleko. Začala potajme sledovať jedného chalana. Myslím že sa volá Jakub. Je vyznávač gotického štýlu, a programátor, čiže je takmer stále zalezený doma a keď ide von, tak vyhľadáva zvláštne a tmavé miesta. Dobre, musím priznať že mi naháňa hrôzu, ale považovať ho za upíra? Hlúposť. Snažila som samu seba už niekoľko mesiacov presvedčiť že nič nadprirodzené neexistuje. Niekedy som sa zaujímala o nadprirodzeno, ale po pár nevysvetliteľných skúsenostiach som od toho dala ruky preč. Bolo mi nepríjemné vyčkávať na chudáka chalana, ktorý má očividne vlastný svet.
„Domča. Psst. Domča!“ Ela sa snažila upútať moju pozornosť. Vyvalila som oči. Bola z druhej strany plota, ktorý oddeľoval cintorín od chodníka. Toto je ako zlý sen! „Prelez to a poď sem, myslím že som niekoho videla ísť dozadu k stromom. Tam kde sú staršie hroby.“ Zdvihla som sa a prebehla k plotu. Najprv som jej podala moje veci a vyliezla hore.
„Dočerta!“ zahrešila som. O niečo som si zachytila sveter a ostala som visieť na plote. Snažila som sa ho uvoľniť, ale stratila som rovnováhu a padla na zadok. No výborne! Môj obľúbený tyrkysový sveter bol roztrhnutý.
„Tak tomu sa hovorí núdzové pristátie.“ Chichotala sa nado mnou Ela. „Vstaň nech ťa oprášim.“ Podala mi ruku a ja som ju vďačne prijala.
„Nebojíš sa?“ opýtala som sa.
„Nie prečo?“ pokrčila ramenami. „Je to cintorín a mŕtvy nám neublížia.“ Vykročila pomedzi náhrobné kamene a ja som ju neisto nasledovala.


Astesia

Ja neverím

No vážne. Bola som dnes v meste a keď som prechádzala okolo jednej večierky, padol mi do oka plagátik. Chvíľku som ostala primrznutá a potom som vbehla dnu. :D a oni tam vážne boli :D nová príchuť Skittles.

A poviem vám sú úplne úžasné. Taká moja malá radosť v dnešný deň :) Budem mať čo chrúmať pri čítaní :D

utorok 12. júna 2012

Čaká sa na...#1


Anotácia: Voľné pokračovanie úspešnej série Nesmrteľní!
Riley Bloomová opustila svoju sestru Ever (hlavnú hrdinku série Nesmrteľní) a svet živých a prešla na druhú stranu mosta do života po živote. Riley a jej pes Buttercup sa znovu stretávajú s rodičmi a udomácňujú sa v príjemnej, upokojujúcej smrti. Neznamená to však, že tu nemusí pracovať. Stane sa lovkyňou duší a s Bodhim sa vracia na Zem splniť svoju prvú úlohu, priviesť Žiarivého chlapca, ktorý už stáročia straší na zámku v Anglicku. Už mnohí sa pokúšali previesť ho cez most, no neuspeli. Až kým neprišla Riley...

-Vychádza 30. augusta 2012
-To že táto kniha bude vydaná u nás ma celkom prekvapilo. Zo série Nesmrteľní  som prečítala zatiaľ len prvú časť a Riley mi prišla príjemne uletená. Alyson Noel zatial napísala štyri knihy o Riley Bloomovej.




Anotácia: Prišlo nás deväť, aby sme spoločne zmarili plány Mogadoráncov na ovládnutie Zeme. Z času na čas ma však prepadnú pochybnosti. Nezmenili sme sa? Všetci ešte veríme v naše poslanie? Ako to mám vedieť? Ostalo nás šesť. Ukrývame sa, usilujeme sa zapadnúť medzi ľudí, vyhýbame sa vzájomným stretnutiam... Naše schopnosti sa však nezadržateľne vyvíjajú a onedlho budeme mať dosť síl na boj. Je John číslom štyri a jeho boj znamením, na ktoré sme čakali? Videla som ho v správach. Sledovala som všetky články o tom, čo sa stalo v Ohiu. John Smith sa ocitol na úteku. Pre svet bol záhadou, no pre mňa... bol jedným z nás. A čo čísla päť a šesť? Nemohlo by jedným byť aj to dievča s havraními vlasmi z mojich snov? To, ktorého moc presahuje hranice mojej predstavivosti? To, ktoré môže mať dosť sily, aby nás všetkých spojilo?

-Vychádza 17. júla 2012
-Prvá časť Som číslo štyri bola pre mňa veľkým prekvapením. Dúfam že pokračovanie je rovnako dobré, alebo ešte lepšie. Ukážku z knihy nájdete TU.

                                                                                        Astesia                                                             

                                                                                                                          


pondelok 11. júna 2012

Škola Noci 9- Predurčená

Obrázok obálky deviateho pokračovania Školy Noci obletel už niekoľko blogov a ja ho sem tiež dávam. Keď už je celá séria obsahovo dosť na hlavu, aspoň vzhľad má celkom pekný. Akurát som pred pár dňami uvažovala, do akej farby bude toto pokračovanie odeté. Typovala som bielu, no netrafila som sa. Všimli ste si to tetovanie čo má modelka ramene?  Kniha by mala byť vydaná 15. septembra tohoto  roku. Tešíte sa? Ja aj áno. Celé je to natoľko pritiahnuté za vlasy, až sa mi to páči. Recenzie na predošlé diely budem postupne pridávať :)

Triaška


Autor: Maggie Stiefvarerová
Dielo: Triaška
Séria: Vlci z Mercy Falls
Diel: Prvý
Počet strán: 309 str.

Príbehy
o vlkoch nie sú u mňa až také obľúbené. Skôr sa im vyhýbam, akoby som ich mala začať čítať. Po tejto knihe som však siahla. Treba priznať že vás najprv zaujme svojim vzhľadom. Veď koho by nie? Krásna obálka, kde dominuje biela farba, je príjemná zmena oproti tým prevažujúcim čiernym. Ale na obale predsa nezáleží.

Možno si poviete: ach vlci, mám čítať ďalší príbeh plný chlapov s veľkými hrudníkmi, ktorých nadmerná dávka adrenalínu a testosterónu mení na chlpaté potvory, ktoré bojujú o lásku dievčaťa? Nemusíte sa obávať Triaška je mierne iná. Áno ide o vlka a áno ide o lásku. Ale príbeh vlčieho chlapca Sama a jednoduchého dievčaťa menom Grace je iný. To že je Sam vlk, spôsobil vírus a nie nejaká superkliatba, alebo gény po rodičoch. Nie je vlkom stále, ale príde deň, keď ním ostane navždy.  Nepôsobí na neho mesiac, nemôže sa dobrovoľne premieňať. Zmenu spôsobuje chlad. V lete človek, v zime vlk. Nakoľko si dokážete udržať vo vlčej podobe ľudskú podstatu?

Grace býva v dome, ktorý obklopuje les. Každú zimu pozoruje vlkov. Leto je pre ňu smutné, je totiž bez vlčieho zavýjania. Kniha je písaná raz z pohľadu Grace a raz z pohľadu Sama. Vieme teda čo si jeden o druhom myslia, čo cítia a čo sa odohráva keď hrdinovia nie sú spolu. Ich láska je krásna, jemná, úprimná (konečne nejaká kniha kde nám nevznikol milostný trojuholník). Musia nájsť spôsob, aby ich vzťah neskončil príliš rýchlo.

Nehľadajte v knihe akciu.  Ak nepočítame pár scén na konci, tak sa tam nenachádza. Triaška je romantický príbeh, pri ktorom si dobre oddýchnete. Dejová línia je hlavne zameraná na krásny vzťah medzi Samom a Grace. Aj napriek tomu že je to veľmi príjemné čítanie mne to trvalo tri týždne (hanba ja viem). Ak máte radi jednoduchosť a romantiku, tak po knihe určite siahnite. Hodnotím ju tromi vločkami.

nedeľa 10. júna 2012

Zlodejka Duší

Autor: Kiersten Whiteová
Názov:  Zlodejka Duší
Diel:  Prvý
Počet strán: 352 str.

Evie (Evelyn) je mladé 16-ročné dievča. Pracuje pre organizáciu MAKNAB (Medzinárodná agentúra na kontrolovanie nadprirodzených bytostí). Pred svetom je samozrejme dobre utajená. Aké by to bolo, keby ľudia tušili, že sa medzi nimi pohybujú rôzne bytosti ako napríklad: Upíri, Vlkolaci, Víly, Strigy a mnohé iné bytosti ktoré poriadne nepozná ani sám MAKNAB? Pre Evie to už čudné nie je. Stretáva sa s nimi bežne. Je to jej práca.

Evie nemá rodinu, teda ak nepočítame pracovníkov MAKNAB-u. Do jej ôsmich rokov bola v mnohých pestúnskych rodinách. Jedného večera ju na cintoríne našli pracovníci MAKNAB-u a vzali so sebou. Odvtedy je jej prácou chodiť na rôzne miesta kam ju pošlú a značkovať nadprirodzené bytosti. Jej život je stále o tom istom až do jedného dna. Nadprirodzený začnú záhadne zomierať. Do centrály sa dostane nepovolaná osoba a sliedi v kancelárii. Je to chlapec menom Lend.  Organizácia ho zatkne.  Evie a Lend sa postupne do seba (ako to už v knihách býva) zaľúbia. Ich láska je jemná, opatrná a rozkošná. Aby toho však nebolo málo je tu ešte víly chlapec (vílko, víliak, víloš??!!) menom Reth ktorý na Evie skúša rôzne „víle ťahy“ aby získal jej srdce.

Mladému dievčaťu chýbajú v centrále rovesníci. Jej najlepšia priateľka je morská panna no nikdy nepočula jej skutočný hlas. Oddeľuje ich totiž hrubé sklo vodnej nádrže v ktorej sa nachádza a jej hlas je prenášaný elektronicky z počítača. Evie túži chodiť do školy, mať vlastnú skrinku, zúčastňovať sa školských plesov... Všetky tieto pre nás bežné záležitosti pozná len z jej obľúbeného seriálu. Túži sa dostať do skutočného sveta. Mohla by z MAKNAB-u odísť keby skutočne chcela? Dozvedieť sa kto v skutočnosti je a kam patrí?

Kniha sa číta veľmi príjemne. Dej ubieha rýchlo. Povedala by som že celé je to také rozkošné. Blonďavé dievča čo zbožňuje ružovú. V mnohých pasážach som sa pobavene uškŕňala. Je to taký paranormálny oddych, miestami akčnejší aj jemne romantický. Nič nie je uponáhľané.  Dávam jej štyri vločky z piatich.
                                     


Podarí sa mi začať?

Hovorí sa, že začatky sú stále tažké. Veru je to pravda. Veľmi dlho som sa odhodlávala k založeniu vlastného blogu. Kedže som nikdy neviedla blog, chvíľu mi potrvá, kým naberie vzhľad, aký si predstavujem. Bude venovaný knihám, mojim občasným kecom, poviedkam a uvidíme čomu ešte. Držte mi palce nech sa v tom rýchlo zorientujem. Vlastne som chcela povedať len toľko: Vitajte, môžem vám ponúknuť k čítaniu nejaké sušienky?