Priznania a pokračovania

Poviem Vám niečo o sebe ako o človeku a zároveň o blogerke. Viem že sa to nezdá, ale ja a blog to spolu ťaháme a bojujeme takmer dva a pol roka. Za tú dobu som vystriedala niekoľko projektov, niekoľko meme, snažila sa písať aj poviedky, no najčastejšie to skončilo pri napísaní recenzie.Ak aj zo mňa vyšiel duchaplný článok s pointou, tak ostal len na ploche v PC, poprípade schovaný v súboroch... To preto, lebo som plachá osoba a bojím sa uverejňovať vlastné myšlienky, pocity, postoje. Aj moje recenzie sú opatrné a len občas niečo skritizujem, alebo neskutočne vychválim. Takáto som aj v živote. Radšej sa prispôsobím, ako by som navrhla smer.Je to chyba ja viem.

Dá sa to vidieť aj na blogu. Mávam dlhé pauzi a teraz som neaktívna od leta. Keď nad tým premýšľam tak ma to buď mrzí a chýba blogovanie, alebo ma to vlastne vôbec nemrzí, lebo nemám chuť deliť sa s mojimi pocitmi na webe. Tento prístup je zlý, veľmi zlý. Veľa kníh, noviniek, akcií a vlastne všetkého mi uniká. Keby ste sa ma teraz opýtali, že aká je novinka na trhu, tak by som nevedela odpovedať. Úplne som stratila prehľad. Upadla som do takého divného stereotypu a blog som úplne vylúčila. Trieskam si hlavu o stôl? Samozrejme že áno! Je to so mnou zlé... Som lenivá a večne ustráchaná, bojím sa názoru iných a tak som pasívna.

Je načase sa konečne prebrať a rozhýbať. Ach veď je November a ja som od leta prečítala asi štyri knihy. Pfff! Je to smiešne. Momentálne mám rozčítaných Päťdesiat odtieňov temnoty, takže ak sa tu do konca mesiaca neobjaví recenzia, kľudne mi napíšte výhražný mail.

Body pre Aste, aby sa konečne spamätala:
1. Piť menej kávy, znižuje to IQ :D
2. Viac čítať!
3. Viac písať!
4. Nekvasiť pri televízore so slovami "bolí ma hlava"!
5. Rozhýbať telo, myšlienky, blog!
6. Opäť sa nájsť v mojom vlastnom zrkadlovom bludisku!

Tak to by sme mali priatelia :) Občas si na mňa spomeňte a držte mi pršteky. Ja sa zase ozvem! Nie sú to len prázdne slová.

Astesia

Vyhodnotenie súťaže ♥

Pred pár dňami skončila súťaž o knihy a teraz sa dozviete mená výhercov. Nejdem to nijako naťahovať,pretože mám pokazenú klávesnicu na notebooku a píšem tak, že len myškou vyklikávam písmenká. Zapojilo sa vás 37 a piatich odmením. =)
Knihy získavajú (tak rozhodol http://www.random.org):

Nikee
E_V_E
Timea
Veronica
Nataša

Gratulujem víťazkám =) Pošlem vám zaradom maily, pričom prvá bude mať na výber z piatich kníh a poslednej pošlem tú, čo ostane.

Astesia

Tieňom pobozkaná

Autor: Richelle Mead
Názov: Tieňom pobozkaná
Séria: Upírska Akadémia
Diel: Tretí
Pocity podočítaní: ... No ... Som zmetená, neviem či mám smútiť, alebo dostať zo seba zákerný smiech.

Upírska akadémia je najlepšia séria o upíroch na svete. Upírska akadémie ja úžasná. Och, Rose je jedna z najlepších ženských postáv a ešte k tomu neuveriteľne úžasný Dimitri. Toto sa ozýva po celom svete od fanúšikov akadémie a mne sa chce z toho občas zvracať. Niekedy rozmýšľam, čím je séria tak populárna. Podľa mňa je priemerná a existuje kopec lepších kníh. Toľko môj názor k tomu ošiaľu okolo Upírskej akadémie.

Po udalostiach z predchádzajúceho dielu, smrti kamaráta, zabitia strigojov, sa hlavná protagonistka Rose aj s ostatnými, vracia na Akadémiu sv. Vladimíra. Tam sa pre Rose a ostatných končiacich adeptov na strážcov, začína prax. Každému bude pridelený moroj a budú ho chrániť, pričom musia čeliť útokom od dospelých strážcov, ktorý budú akože predstavovať strigojov.  Táto časť v knihe ma pobavila, bolo to pekné osvieženie pomedzi všetky tie smutné dialógy o minulosti. Autorka ma konečne zaviedla aj na kráľovský dvor, ktorý je nádherný, aj keď dôvody návštevy neboli dovolenkové. Vyšlo najavo, že starý nepriateľ je stále na slobode a treba ho odsúdiť. Po odchode z kráľovského dvora (v polovici knihy), sa dej konečne rozbieha a začnú sa diať veľké veci.

Rose vidí duchov a zjavuje sa jej  Mason! Chce sa jej pomstiť, alebo ju pred niečím varovať? Dokonca jej Adrian (ó úžasný Adrian) tvrdí, že  má temnú auru, čo nie je vôbec dobré. Puto medzi Rose a Lissou, to ako ju vrátila raz dávno do sveta živých a Rose sa tak stala tieňom pobozkaná, je perfektne premyslené a páči sa mi. Konečne som si zvykla na Rose, ako hlavnú hrdinku a aj jej povahu, v predchádzajúcich dieloch ma privádzala do šialenstva, ale už je to lepšie. Lissu zbožňujem a taktiež Christiana a Adriana. No a Dimitri, radšej pomlčím... No nemusím ho. To čo si autorka pre hrdinov pripravila, bolo ťažké. Čo vlastne pre Rose znamená byť tieňom pobozkaná? Prečo chodia poniektorý moroji po škole dobitý? Kto im ubližuje? Akoto že Rose vidí duchov? Je snáď možné, že štíty okolo školy sú narušené? Kto za to môže?

Tento diel sa mi zatiaľ páčil najviac, bol akčný, aj smutný, aj vtipný aj záhadný... No aj tak to nebolo stopercentné. Ako všetci na sériu skladajú ódy, tak ja od nej očakávam oveľa viac a preto si to plné hodnotenie odo mňa nevyslúžila. Aj keď koniec stál za to! A tá posledná kapitola, ach. Ako toto bude pokračovať, si neviem predstaviť, ale v každom prípade sa neskutočne teším.

Astesia

Cinder

Autor:  Marissa Mayer
Názov: Cinder
Séria: Měsíční kroniky
Diel: Prvý
Pocity po dočítaní: Fíha, parádna kniha. Ale rozprávky zvyknú končiť inak...

Nikdy by som si nemyslela, že nejaký autor/autorka, si vezme šablónku z príbehu o popoluške a prerobí to na futuristickú rozprávku, ktorá sa nekončí ako všetky rozprávky. Cinder je kyborg (z časti robot a z časti človek), ktorá žije so svojou poručníčkou a dvoma nevlastnými sestrami v Novom Pekingu. Svet je po štvrtej svetovej vojne, veda prudko pokročila, ľudia, androidi a kyborgovia žijú bok po boku. Dokonca existuje aj rasa žijúca na mesiaci. Cinder to má ťažké. Je mechanička, nepamätá si svoju minulosť, pretože po havárii vznášadla takmer neprežila a museli k jej telu pripojiť robotické časti, čím sa stala kyborgom. Náhradná rodina ju nemá rada a aj ostatný ľudia sa jej obávajú. Jej život sa zmení, keď jej stánok na námestí navštívi princ Kai. Našli ste tam tu spojitosť s popoluškou? Svet po štvrtej svetovej vojne ešte stále nie je v bezpečí. Pred rokmi vypukla choroba zvaná letumóza, na ktorú neexistuje liek a nakazený zomrie za pár dní. Pozemšťania sa obávajú mesačnej kráľovnej a jej ľudu, pretože dokážu manipulovať z ľudskou mysľou a všetko si podmaniť. Šepká sa o strašných veciach, ktoré kráľovná plánuje.

Keď som sa o knihe dozvedela, myslela som si, že to bude pekný príbeh na motív známej rozprávky, no škaredo som sa pomýlila. O tejto Cinder by ste deťom určite nečítali. Autorka sa s nikým nemaznala. Či

Cinder, alebo Kai, ich rodiny, malé deti, nikomu to spisovateľka nezľahčovala. Miestami som sa hnevala, že je to až príliš kruté, ale to preto, lebo som čakala rozprávku. Miesto toho som čítala perfektný príbeh plný akcie, zaujímavých postáv a tajomstiev. Áno tajomstiev, ktorých podstatu som zistila asi okolo strany 40. Neprekážala mi predvídateľnosť knihy. Síce som pointu odhalila hneď, ale ešte stále tam boli menšie zaujímavé tajomstvá, nad ktorými bolo treba uvažovať.

Postavy som si obľúbila. Cinder  je veľmi príjemná hrdinka. Princ Kai bol nie len sexi, ale aj pobral rozumu. Keď sa objavili problémy, riešil ich ako chlap. Staral sa o dobro celej krajiny a nie len o svoje vlastné. Androidka Iko bola zase veselá kopa železa a plastu, ktorá sa strašne vždy chcela stať človekom. Stále sprevádzala Cinder a pomáhala jej. Za zmienku ešte stojí Pivoňka, nevlastná sestra Cinder. Také malé zlaté dievčatko, chcela by som ju za sestru.

Celkový dojem z knihy je skvelý. Štýl písania sa mi páčil, príbeh ma veľmi zaujal a postavy ma neotravovali. Miestami to bolo kruté a veľmi smutné, ale nie všetky rozprávky musia končiť happyendom. Som zvedavá, ako to pôjde s mesačnou kráľovnou ďalej. Teším sa na ďalší diel, ktorý by mal byť s predlohou červenej čiapočky.

Moje sladké šestnáste storočie

Autor: Rachel Hariss
Názov: Moje sladké šestnáste storočie
Séria: Moje sladké šestnáste storočie
Diel: Prvý
Pocity po dočítaní: Hmmm celkom nuda :D Ale dalo sa to, čítala som už aj väčšie koniny.

Obálka je na prvý pohľad nádherná, nápad je veľmi zaujímavý a z toho vyplynulo rozhodnutie, že si knihu prečítam. Začiatok bol obstojný, predpokladám že mnohokrát upravovaný a tak som bola zvedavá, čo všetko ma bude čakať v renesančnej Florencii. Ukázalo sa, že Florencia je prenádherná a opisy prostredia zvládla autorka na jednotku z hviezdičkou. Musela byť tak uchvátená sama sebou a prostredím, že zabudla dať Cat/Patience štipku zdravého rozumu.

Cat pochádza zo zazobanej rodiny. Otec pracuje v Hollywoode, jej matka strieda chlapov ako ponožky a ju čaká oslava sladkých šestnástich narodenín, ktoré bude režírovať jej macocha a odvysiela to dokonca MTV! Katastrofa však? Chudák dievča, toľko problémov a zlý osud(haha, irónia samozrejme)... občas sú

postavy doslova primitívne a vypatlané. Aby si ju otecko pred oslavou udobril, vezme ju na výlet do Florencie. Cat tam vstúpi do stanu a zrazu sa presunie časom o 500 rokov vzad. Myslela som si, že bude aspoň prekvapená, alebo sa zľakne, proste akákoľvek reakcia. Kdeže, Cat nad tým mávne rukou a ide si ďalej po svojom, nevadí jej, že je zrazu prijatá do rodiny jej strýka, nezamýšľa sa nad tým, že má novú rodinu, zahľadí sa hneď do prvého chalana čo stretne... Na to, že strávi v minulosti deväť dní, tak toho stihne priveľa.

Mne občas človek nevyhovie. Keď je príbeh prekomplikovaný, nebezpečný, akčný, proste poriadny, tak som nespokojná. No na druhej strane, keď je príbeh jednoduchý, dejovo aj charakterovo slabý, pokojný, tak mi to tiež nie je pochuti. Občas musím uvažovať , či som v poriadku. Ako oddychové čítanie je to skvelá voľba, no môže sa stať, že vás kniha unudí. Nič závratné sa tam nedeje, je to tuctový romantický príbeh, len je zasadený do šestnásteho storočia. Dej sa dá dať do jednej vety. Prišla som, videla som, zmenila som sa, odchádzam. Chýbali mi tam nejaké emócie, ale aspoň Cat na konci prehodnotila svoj doterajší postoj k životu. A posledná veta v epilógu? Nuž, pokračovanie by mohlo byť ešte zaujímavé.

Nešlo mi do hlavy pár detailov. Ako Cat hneď na prvý raz zistila, že to čo cíti, je vôňa čerstvo upečeného páva. Do minulosti sa preniesla aj s ruksakom, ktorý obsahoval, cez telefón, foťák, mentolky, spreje, voňavky, masky na tvár... všetko až po zubnú kefku a pár ďalších zbytočností. Zobrali by ste si toto všetko so sebou, keď idete len na dve hodinky do mesta? Najviac sa mi páčilo prostredie a to, že sa dalo pri knihe parádne zrelaxovať. Keď máte chuť, tak si knihu prečítajte, ak nie, tak o nič neprídete. Kníh ako je táto, existuje mnoho.

Astesia

Súťaž ♥♥♥

Ahoj :) Tak ste sa dočkali.10. 6. mal blog druhé narodeniny a 3. 7. som mala narodeniny ja. Prekvapivo mám 21 rokov, ale cítim sa tak na 16. Pri tejto príležitosti, som sa rozhodla niektorých z vás obdarovať.

♥Súťaž potrvá od 5.7.2014 do 5.8.2014
♥Súťaž je pre slovenských aj českých blogerov.
♥Ak máte menej ako 13 rokov, tak súťažíte len s povolením od rodiča (aj keď si to neviem overiť)

♥Ak sa chcete zapojiť, zanechajte pod príspevkom komentár. Napíšte tam vaše meno, email, aby som vás mohla v prípade výhry informovať a knihu, o ktorú by ste mali záujem. Výhercov bude päť, pričom prvý má na výber z piatich kníh, druhý zo štyroch... až ostane len jedna kniha, ktorá pripadne poslednému výhercovi.
Zrejme chcete vedieť, čo môžete vyhrať:) Tak si pozrite ceny:

 

Dúfam, že sa vám knihy páčia a niečo si vyberiete :) Súťaž je oficiálne zahájená :)

Astesia

Pod vražednou oblohou

Autor: Veronica Rossiová
Názov: Pod vražednou oblohou
Séria: Pod vražednou oblohou
Diel: Prvý
Pocity po dočítaní: Kokso, prečo som to pred rokm nedočítala? Neskutočný príbeh!

Aria žije v meste. Ktoré je veľmi malinké a nikdy tam nesvieti slnko. Ľudia žijú len vo virtuálnych svetoch a pripájajú sa do nich pomocou zariadenia zvané multyoko. Dokonalý svet bez bolesti, chorôb a kde je nekonečný život samozrejmosťou. Po nepríjemnom incidente sa Aria dostáva do sveta plného zvierat, kanibalov, divochov a nikdy nekončiacich éterových búrok, ktoré spália všetko na popol. Čaká tam na Ariu smrť?

Neviem prečo som knihu pred rokom nedočítala, pretože teraz som ju nechcela dať z ruky.  Prostredie je nebezpečné! Hlavným hrdinom sa môže na každom kroku prihodiť niečo zlé. Autorka ich teda vôbec nešetrila a komplikovala im cestu do bezpečia. Veľmi sa mi páčil jej nápad, že mnoho ľudí žijúcich pod vražednou oblohou má zosilnený nejaký zmysel. Buď je to zrak, alebo čuch, alebo sluch. Ja by som si vybrala zrejme sluch.

Aria a Sokol. Dvaja hlavný hrdinovia, ktorým dala autorka veľa priestoru a napísala príbeh z pohľadu Arie a aj Sokola. Každá kapitola nesie meno toho, z koho pohľadu sa budeme pozerať na príbeh. Dozvieme sa veľmi veľa o ich povahách a činoch. Postava Arie sa v príbehu postupne vyvíjala. Z ufňukanej podzemníčky sa stala nebojácna bojovníčka. Vzťah medzi ňou a Sokolom sa krásne mení a stupňuje. Potrebujú jeden druhého, aj keď sa tvária že to tak nie je. Príbeh je uveriteľný a rýchlo sa dá do neho vžiť.

 Prekážala mi však jedna vec. Často sa v knihách stáva, že postavy dokážu aj nemožné. No niekedy sú ich zranenia nezlučiteľné s činnosťou ktorú vykonávajú.  Ako mohla Aria týždeň kráčať na chodidlách, ktoré boli doráňané, krvácali a miestami nemala žiadnu kožu? No uznajte, že to nejde. Je problém kráčať s pľuzgiermi a nie to ešte s otvorenými ranami.

Myslela som si, že dokážem v tejto knihe predvídať, ale škaredo som sa zmýlila. Posledných pár strán sa zvrtlo úplne všetko, na čo som počas čítania prišla. Autorka mala príbeh krásne premyslený a na koniec si nechala veľké prekvapenie. Knihu odporúčam všetkým, čo majú radi napínavé príbehy. 

Astesia