Som roztrieštená

Autor: Tahereh Mafi
Názov: Som roztrieštená
Séria: Som roztrieštená
Diel: Prvý
Pocity po dočítaní: Tak som si prešla frustráciou, zasmiala som sa, zamilovala som sa, vynervovala som sa a nakoniec aj poplakala. Ach.

Do súdka s prečítanými distópiami som vhodila konečne aj knihu Som roztrieštená. Veru, aj ja sa po prečítaní cítim roztriešteno. Juliette, dievča zo smrtiacim dotykom ma chytilo a nepustilo. Jej dar by nechcel mať nikto. Nikto by nechcel žiť s pocitom, že dotykom zabíja. Ona s tým žije, bojuje, zmieruje sa. Odvrhnutá rodinou a tým, čo ostalo zo sveta, sa snaží nájsť samu seba.  Nakoniec nájde oveľa viac, ako dúfala.

Po smrti, ktorú nechtiac spôsobila, sa Juliette ocitá v ústave vezení , aby viac nikomu neublížila. Je na pokraji smrti, šance na jedlo sú mizivé a sprcha je luxus... po príchode spoluväzňa sa všetko mení. Po príchode Adama sa mení aj Juliette. Po príchode Adama, som všetkých mojich doterajších milovaných hrdinov posunula o stupienok nižšie. Spolu s ním sa dostáva do rúk mladého Warnera, ktorý chce ovládnuť svet. Teda, jeho zostatky a vybudovať všetko nanovo. Je to psychopat a neznášala som ho od prvej chvíle. Správal sa ako slizký chrapúň. Vždy keď sa objavil na scéne, tak mi dvíhalo žalúdok. Teší ma, že si Juliette zachovala od neho odstup. Jej povaha sa mi páči. Nie je dokonalá, nebojácna ale ani rozmaznaná, stukajúca a nezaťažovala ma zbytočnými vnútornými rozhovormi. Je úplne normála, ako každý jeden z nás a vďaka nej bola táto kniha ešte uveriteľnejšia.

Zaujímavé je, že samotný dej by sa dal zhrnúť do niekoľkých bodov a nakoniec zistím, že sa v knihe ani veľa neudialo, ale za to štýl písania je neuveriteľný. Ja vám tie body vypíšem.

1. Väzenie, v ktorom sa Juliette trápi a premýšľa, kým sa neukáže Adam. Pocit: Zaujímavý začiatok som zvedavá na pokračovanie.
2. Warner, ktorého je všade plno, nedá Juliette pokoj a chce aby mu patrila. Aby spolu s ňou ovládol svet. Pocit: Vykrútila by som mu krk, začínam byť nervózna.
3. Útek spolu s Adamom. Pocit: Tŕpnem a čakám čo bude ďalej.
4. Chvíľka pokoja. Pocit: Vychutnávam si ju a oddychujem.
5.Znovu útek, nikde nie je bezpečne. Pocit: Idem si dohrýzť všetky nechty. Dvíha sa mi žalúdok. Plačem. Žalúdok mám stále kdesi v krku. Čo? Ako? Prečo?
6. Útočisko a veľa vysvetľujúci koniec. Pocity: Potláčam slzy, som spokojná, zatváram knihu.
Vidíte? Vážne tam toho nie je veľa. Ale ten štýl písania, neskutočne veľa prirovnaní, metafor a podobných “sránd“, ako aj preškrtávané myšlienky vás budú nútiť čítať ďalej.

Miestami som otvárala ústa. Toto čítanie ma fakt vzalo. Naposledy som sa tak cítila pri čítaní Drozdajky. Dostávala som jednu facku za druhou, naskytlo sa hrozne veľa otázok a tajomstiev, pri ktorých som zatajovala dych. Ako to, že sa Juliette môže predsa len niekoho dotknúť? O čo konkrétne ide Warnerovi? Dá sa niekomu veriť? Stále som miestami zmätená a pochybujem o vlastných záveroch a teóriách, čo som si vytvorila. Adam je pre mňa zlatíčko, veľmi sa mi zapáčil a dúfam, že sa nezmení. Za zmienku stojí aj postava vojaka menom Kenji. Má parádny humor, no dokáže byť aj seriózny. Taký človiečik čo mi čítanie spríjemňoval a miestami ma upokojoval. Kto ešte nečítal knihu, nech si ju čo najskôr vezme do ruky! Určite nebudete ľutovať.

Astesia