Stránky

streda, 2. decembra 2015

Smrtiaci dotyk


Autor: Melinda Salisburyová
Názov: Smrtiaci dotyk
Séria: Dcéra pojedačky hriechov
Diel: Prvý
Pocity po dočítaní: Som úplne spokojná, ako táto šalená telenovela nakoniec dopadla.

Sú knihy, ktoré mi nedajú spávať. Potom sú také, pri ktorých síce spím, ale moje sny sa odohrávajú v deji danej knihy a ranný výsledok je potom rovnaký: som nevyspatá. Smrtiaci dotyk je ten druhý prípad. Toľko som sa nasnívala a Twylle, Liefovi a Merekovi, až sa mi zdá, akoby som to celé prežila.

Kniha ma zaujala hneď, ako som ju zbadala. Druhý krát som sa do nej zaľúbila, keď som si prečítala anotáciu a zistila, že to nie je nič z terajšieho sveta, ale ža sa odohráva ďaleko v minulosti, keď ešte boli kráľovstvá, dvorné dámy, rytiery... A tretí krát, keď som sa začítala a celú ju prechrumkala.
Twylla je dcérov pojedačky hriechov, čo mi prezradil názov. Samotná pojedačka, je obrovská pani, ktorá sa zúčastňuje na pohreboch, kde zosnulému obložia rakvu jedlom, ktoré predstavuje hriechy dotyčného a ona ich musí pojesť, aby tak očistila jeho dušu. Zaujímavý zvyk...

Twylla sa ešta ako dieťa dostane na hrad, kde je sľúbená princovi Merekovi, ale do svadby si musí plniť otrasnú povinnosť. Dozvie sa, že je stelesnená božská dcéra Daunen a jej pvinnosťou je prikladť ruky na telo zradcov. Jej dotyk je totiž smrtiaci a za to vďačí bohom a jedu menom Skazonektár, ktorý musí raz za mesiac vypiť, aby jej koloval v žilách a tak potvrdzoval jej vtelenie. A tak vyrasá ako vrahyňa, nenádvidí seba, kráľovnú, kráľovstvo... Stráže sa pri nej často striedajú, boja sa zosávať v blízkosti stelesnenej Daunen.

Jedno ráno k nej priradia mladého strážcu menom Lief, ktorý sa začne správať ako jej kamarát a nie ako neosobný strážca. Najprv ho nevie vystáť, ale ženské srdce je len ženské a tak sa čoskoro začne roztápať. Lief sa jej snaží vyhovoriť všetko, čomu doteraz verila, princ Merek na ňu talčí so svadbou a zbližovaním, hradom sa šíria skazené intrigy a chuderka Twylla nevie čo si má o všetkom myslieť. Kruto krutá kráľovná je ešte horšia ako obyčajne a popravuje dvoranov rad radom. Aby toho nebolo málo, vynorí sa stará legenda o Spiacom princovi, ktorá ma k tomu všetkému tiež čo povedať.

Liefa som si zamilovala, je to ten druh chalana, na ktorého sa v knihe hneď namotám. Twylla je trošku prihlúpla, ale inak sympatická postava. Merek, aj keď má titul princ, mi prišiel občas nesvojprávny a celkovo by som ho nazvala pomotaným princom. Kruto krutá kráľovná, jej druhý manžel (jej bratranec) a celé kráľovstvo Lormere sa nedajú len tak opísať, to si musíte prečítať.

Autorka píše veľmi pútavo, hneď ma vtiahla do deja a až do samotného konca som nevedela prísť na to, ako to celé dopadne. Skončilo to otvorene, ale keď som pozerala anotáciu na druhú časť, tak tá má byť o niečom inom. Prostredie sa nezmení, ale príbeh bude iný. Ktovie, či si niekedy prečítam pokračovanie o Twylle. Príbeh ma úplne pohltil.

V knie nesmie chýbať: milostný trojuholník, sex (nie je opisovaný, ani priamo spomenutý, ale odohrá sa), náznaky incestu, smrť, vražda, smrť (poradie je ľubovoľné), slzy hlavnej hrdinky, modlenie hlavnej hrdinky, ľutovanie sa hlavnej hrdinky....zmeska, ktorá vždy zaberie.

Astesia

2 komentáre:

  1. Knihu som čítala ešte dávnejšie po anglicky a mala som v nej dosť zmiešané pocity. Akože na niektoré tie veci, čo sa tam diali, som kukala s ústami dokorán. Ale zase boli tam aj niektoré nudné pasáže, keď sa nič nedialo. No rozhodne som zvedavá na pokračovanie. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som sa nenudila :) Ale fakt fujky veci....v každom prípade zaujali, no nečakala by som to.

      Odstrániť