Krvavý sľub

Autor: Richelle Mead
Názov: Krvavý sľub
Séria: Upírska Akadémia
Diel: Štvrtý
Pocity po dočítaní: Neuveriteľná jazda. Neviem či by som sa ja, ako autorka, dokázala takto zahrávať s postavami.

UA sa postupne stáva jednou z mojich obľúbených sérií a to som bola zo začiatku proti. Nepáči sa mi, keď má niečo veľkú reklamu a táto séria ju má obrovskú. Richelle vie, ako zaujať čitateľov, aj keď je miestami predvídateľná. S postavami sa nemazná a je vidieť, ako ich komplikované situácie zoceľujú a posúvajú dopredu.

Krvavý sľub sa stal mojou najobľúbenejšou knihou zo série. Pochybujem že ju nasledujúce dva diely prekonajú, ale nechám sa prekvapiť. Dej sa odohráva na Sibíri, kam sa Rose vybrala hľadať Dimitriho. Zozačiatku sa kniha javila menej zaujímavo. Rose opisovala svoju cestu, myslela na Dimitriho, občas si odskočila do Lissinej hlavy a snažila sa nejako prežiť v Rusku. Vťahovať do deja ma to začalo pri zmienke o alchymistoch. Sú to ľudia, ktorý pomáhajú udržať tajomstvo upírov pred zrakom ľudí. Vtiahlo ma to do deja ešte viac, keď našla Dimitriho rodinu a ďalších dampírov. Vtedy to nabralo spád a začali sa objavovať nové informácie ohľadom mágie ducha, ktorého ovláda Lissa. Úplne stratená v deji som sa ocitla, keď našla Dimitriho (nie, nie je to spoiler, každému je hádam jasné že sa stretnú :D).

Rose sa aj naďalej správala ako Rose. Občas seriózna, občas zbrklá, inokedy trpezlivá a múdra, ale nakoniec aj tak vzala situáciu do vlastných rúk a vybrala sa všetkým nakopať zadky. Dimitri sa mi ako strigoj veľmi páčil, mal neskutočnú iskru a dalo by sa povedať, že som si konečne k tejto postave začala nachádzať cestu. Lissa tak isto nebola z knihy vynechaná. Vždy keď sa dalo, tak ju Rose sledovala a videla, ako si prechádza vlastnými problémami. Len Adriana tam bolo málo, občas prišiel Rose do sna, ale viac nič. Charakterovo mi hrdinovia veľmi sadli a mám ich rada.

Ako to už chodí, na záver knihy musí prísť tá najväčšia akcia. Tu sme ju dostali dokonca dvojnásobne. Najprv si svoje problémy vybavila Rose a vzápätí na to, keď si myslela že je po všetkom, tak si prešla vlastným peklom aj Lissa a prostredníctvom Rose sme to mohli sledovať. Dievčatá to mali veľmi ťažké, no našťastie si poradili. Ja som len bezmocne civela na stránky knihy a zadržiavala dych.

Kniha je perfektná a len odporúčam. Užila som si smiechu, akcie, sĺz, strachu... Proste všetkého. Ak budú pokračovania rovnako brutálne, neviem ako to predýcham. Bravúrne dielo, zaslúžené plné hodnotenie.

Astesia

Magická príťažlivosť

Autor: Jaime Reed
Názov: Magická príťažlivosť
Séria: Kronika Cambion
Diel: Prvý
Pocity po dočítaní: Noooo, takéto knihy ja môžem :3

Samara (už len to meno ma zaujalo), brigáduje v kníhkupectve, aby si zarobila na nové auto. Touto vetou začína anotácia. Nuž, aj ja by som chcela brigádovať v kníhkupectve, kde by som si dokázala zarobiť na auto. V tom kníhkupectve pracuje aj chlapec (nečakané), ktorý priťahuje všetky ženy v okolí, má fialové oči, hovoria o ňom v superlatívoch, ale Samarou to vôbec nepohne. Stále sa na ňu díva a aj ona na neho. Vidí ako okolo neho na dennom poriadku odpadáva nežné pohlavie, ale ju to stále nezaujíma. Jej odolávanie sa zmení vo chvíli, keď spolu prehovoria a dlhšie sa zadívajú jeden druhému do očí. Zaberie to asi 40 strán, ale nebojte sa, potom ma to začalo baviť.

Ide o to, že autorka sa rozhodla zakomponovať do knihy nie veľmi bežnú tému o sukuboch a inkuboch a je to príjemné oživenie už mnohokrát použitej dejovej línie. Spomínané stvorenia sú vlastne akoby démoni, žijúci hlboko v ľudskom tele a hovoria si Cambioni. S Cambionom sa musí človek narodiť a to dedičstvo sa predáva z generácie na generáciu. Áno uhádli ste, Caleb (ten s fialovými očami), je Cambion. Aby udržali svojich spolubývajúcich v pokoji, musia sa živiť ľudskými emóciami. Je to podobné, ako keby vysávali dušu, no nesmú človeka zabiť. Ak by začali zabíjať, stretne ich krutý osud a démon vo vnútri tela plne ovládne svojho hostiteľa.

Táto prvá časť má otrepaný dej. Zamilujú sa, samozrejme nemôžu byť spolu. Ale chcú byť spolu... a tak podobne. Zaujímavá je ale hlavná hrdinka. Nie je to žiadna hlúpučká slečinka ktorá plače že má strašný život. Normálne, mladé, sebavedomé a vtipné dievča, ktoré má priateľov, rodinu, záujmy a nemala potrebu otravovať ma svojimi depresiami. Ich vzťah síce napredoval rýchlo, ale dalo sa to vydržať a cukrovku som z nich nedostala. Caleb ma až tak nezaujal. Chýbalo mu niečo podstatné, aby sa pre mňa stal zaujímavým. Možno sa len autorka chcela viac venovať Samare a nechá mu priestor v pokračovaní. Páčilo sa mi, že do deja bola zatiahnutá aj Samarina rodina a to hlavne jej mama, ktorá si na vlastnej koži skúsila, aké je to byť súčasťou YAF aké je to viesť boj s nadprirodzenými silami.

Ku koncu to začalo naberať na spáde a aj niekoho spapali. Skončilo sa to tak všelijako a vôbec som to nečakala. Uvidím, ako to ovplyvní pokračovanie a čo nové sa dozviem. Celkovo som si knihu užila a vtiahla ma rýchlo do deja. Autorka má príjemný štýl písania, ktorý vedel aj nudnú pasáž urobiť zaujímavou. Dávam štyri vločky. Malo to svoje muchy a hlavne sa to miestami podobalo na iné knihy, ale celkový dojem je super.

Astesia

Eleanor a Park

Autor: Rainbow Rowellová
Názov: Eleanor a Park
Pocity po dočítaní: Cítim sa podráždená.

Eleanor a Park, nenápadná kniha, ktorá uchvacuje čitateľov po celom svete. Eleanor ako ryšavé dievča, ktoré nepatrí medzi najštíhlejšie. Má otrasný život. Žije v malom domčeku s mamou, štyrmi súrodencami a nevlastným otcom, ktorý im už aj tak zo zlého života robí ešte horší. Nezapadá v škole, doma útočisko hľadať nemôže a celkovo je trošku mimo. Park ako Aziat žijúci v Amerike, malý, nevýrazný, túžiaci po mužnejšom tele, vodičáku a všetkých tých chlapčenských záležitostiach. Keď sa títo dvaja stretnú v autobuse, začne sa písať obyčajný príbeh priateľstva, ktorý v podaní Eleanor a Parka je neobyčajný.

Príbeh autorka zakomponovala do osemdesiatich rokov minulého storočia, čo je veľmi príjemná zmena oproti všetkým prudko moderným knihám, ktoré sú teraz v kurze. Kniha je plná hudby z tej doby a keď si nájdete čas na to, aby ste si skladby nahodili do Youtube zistíte, že sa k príbehu hodia a niektoré sú fakt kvalitné. Ďalšia téma, ktorú rozoberajú Eleanor s Parkom v autobuse, sú komiksy. Pri nich sa začne rodiť ich priateľstvo a je to milé, komiksy mám rada a hlavne X-MEN. V autobuse sa odohráva veľká časť príbehu, pretože stretávať sa inde by bolo pre ňu nebezpečné. Svojim počínaním by mohla nahnevať nevlastného otca, ktorý by si zlosť vybil na jej rodine.

Ich priateľstvo a postupne aj láska, mi prišli ako motýlie krídla. Krehká a vzácna. Eleanor je hrozne plachá a tak si Park musel dávať pozor aby ju od seba neodohnal. Keď už ju mal pri sebe, musel si dávať pozor, aby ju neurazil, nerozplakal, nezarmútil. To mi na nej vadilo najviac, je ako porcelánová bábika. Nedokázala si sama poradiť, stále jej museli pomáhať. Ich dialógy boli prekrásne, úplne som sa v nich strácala. Keď boli osamote, malo to čosi do seba. Je super, že Park stál pri nej ako princ a pomohol jej aj z najťažším rozhodnutím. Pomohol jej k lepšej budúcnosti.

Prekvapil ma koniec knihy. Fakt mi tam chýba aspoň epilóg. Ono to nemohlo takto skončiť, podráždilo ma to. Prvá polovica knihy sa mi páčila viac. Tie autobusové rozhovori a Eleanorine skryté poklady od Parka, bolo to také rozprávkové a pripomenulo mi to mňa pár rokov dozadu. Štyri vločky a chcela by som poprosiť kohokoľvek, kto zistí niečo viac ohľadom konca knihy, nech mi dá vedieť.

Astesia

Ako vnímam obálky kníh :)

Tak? Ako je to u vás? Nakoľko sa necháte ovplyvniť vzhľadom knihy? Páčia sa vám obálky, kde je odfotená modelka, alebo je tam len názov, poprípade nejaká pekná ilustrácia, alebo len farebný prebal?

Keď vstúpim do knižnice, alebo kníhkupectva, ako prvá ma zaujme široká paleta farieb, ktorú vydávajú knihy poukladané v policiach. Ak nemám žiaden cieľ a idem sa len tak poobzerať, siaham najprv po farebných knihách. Potom prídu na rad čierne a ako po posledných siahnem po bielych. Celkovo ma biela farba neláka. Potom sú na rade predky kníh a moje reakcie: „Ach tá je krásna. Ach tá by sa mi hodila do izby. Jemine šaty tejto modelky by som chcela mať v skrini a knihu na poličke. Hmm tak táto je nič moc. Fuj ako mohol toto niekto dovoliť.“  Najlepšie je, keď sa vyjadrím  nahlas. Potom sa po mne obzerajú ľudia a ja sa v duchu smejem.

Nerada to píšem takto na rovinu... Som žena, mám oči a slabosť pre krásne knihy. Viem že je to pochabé a knihy sa podľa obalu súdiť nedajú no nepomôžem si. Na to, aby sa neznáma kniha predala je podstatný aj vzhľad. Keby na tom nezáležalo, všetky knihy by boli čierne s obyčajným fontom písma, ktorým by bolo napísané meno autora a názov knihy. V takom prípade by som si nevedela vybrať. Aj po prečítaní anotácií by som stále váhala a nakoniec možno nekúpila žiadnu. Takto keď je všetko farebné a je sa na čo pozerať je to o niečo jednoduchšie. Prídem do obchodu po hodine si vyberiem tri knihy s tým, že chcem kúpiť len jednu. Samozrejme si vyberiem tú ktorá sa mi bude najviac páčiť.

Samozrejme sa mi stalo, že obálka bola krásna a kniha slabá. Zvyčajne sú to tie komerčné obálky s modelkami. Keď sa pozriem na sériu Draky, tak mi oči naplní nádhera, no keď knihu otvorím, je to katastrofa.  Naopak ma dokáže prekvapiť, keď je obálka slabá, ale vo vnútri sa skrýva poklad. Napríklad Hry o život. Mne sa tie obálky nepáčia. Možno ešte tá belasá, ktorá ma na obrázku drozdajku, ale tie ostatné dve nie. Najvtipnejšia je verzia „kniha škaredá, príbeh hrozný“ . V tejto kategórii korunujem sériu Nesmrteľní od Alyson Noel a nie som si istá, či ju niekedy niekto zosadí z trónu.

Obálky v článku sú moje najobľúbenejšie , vyberám len z takých kníh, ktoré som prečítala :)

A ktoré sú tie vaše? :)

Astesia

Svůdné zlo

Autor: Wendy Higgins
Názov: Svůdné zlo
Séria: Svůdné zlo
Diel: Prvý
Pocity po dočítaní: Ach, aspoň sa ešte stihli dotknúť (slzička) krásna kniha oplatilo sa konečne si ju prečítať.

Anna Whiteová je neobyčajné dievča. Žije so svojou adoptívnou mamkou, vidí emócie ľudí a dokáže v nich čítať. Má zlepšené zmysli a kopec ďalších schopností. Jej biologická mamka zomrela pri pôrode a otec sedí v base kvôli drogám. Je to smutné, ale taký je už osud Nefilov. To sú tí napol ľudský a na pol démonský obyvatelia sveta. Žiadna žena neprežije pôrod takého potomka. Anna žije veľmi cnostne. Je nenápadná, dobrá, skvelo sa učí a nevyhľadáva problémy... Tie si ju nájdu sami. Sama netuší kto vlastne je, až kým nestretne na rockovom koncerte Kaidana. Príťažlivého mladíka, ktorému okolo tela chýbajú farebné emócie a ktorý je obletovaný húfmi dievčat s mrkotajúcimi riasami. On si ju všimne, oddelí sa od dievčat a podíde ku nej. V tejto časti som len pretočila očami a bála sa, že kniha bude klišoidná ako mnohé, čo som čítala pred ňou.

Kaidan je rovnaký ako ona. Vysvetlí jej kto je a ponúkne sa, že ju odvezie naprieč Amerikou, aby sa mohla stretnúť so svojim démonským oteckom a konečne mohla začať pracovať, ako plnohodnotný polovičný démon a rozosievať medzi ľuďmi zlo. Ukáže sa že nie je až taká démonická, lebo jej maminka je Anjel čo sa vyspal s démonom a Anna je jediná svojho druhu. Bomba nie? Dievča to neberie nejako dramaticky a so všetkým sa rýchlo vyrovnáva. Do popredia sa ale dostávajú mnohé otázky, Prečo je jej démonický znak poznačený fliačikom bielej farby? Ako to, že má zopár schopností navyše? Prečo s ňou chce hovoriť mníška a čo sa jej chystá odkázať? Ako má anjelsky-démonicko-ľudská bytosť páchať zlo? Dokáže sa postaviť pred ostatných démonov?

Mala som obavy, ako to bude so vzťahom Kaidana a Anny. Čakala som že to bude samé:
On: Nemožeme sa milovať.
Ona: Ale ja ťa milujem!
On: To nesmieme, zabijú nás.
----olizovačky, muchlovačky-----
Ona: Nájdeme spôsob.
On: Nie to nenájdeme.
Ona: Och tak vypadni nechcem ťa vidieť.
----muchlovačky, bozkávačky----
On: Neopustím ťa.
Ona: Musím nie je to správne.
..... No proste samé blbotiny. Bola som milo prekvapená. Mali viac menej kamarátsky vzťah. Vedeli že sú zaľúbený, ale nedramatizovali to. Bozkávačky boli, to hej a celkom iskrivé. No nijako mi to čítanie nerušilo a priala som im to. Nepotrebovali na celú kapitolu rozoberať svoje city.

Autorka ma zaviedla do nového sveta s novou démonskou hierarchiou. Každý jeden démon zastáva nejaký hriech. Kaidanov otec je napríklad démon smilstva, Annin otec je démon závislosti, otcom Marny a jej dvojčaťa Ginger je démon nevery. Démoni majú Legionárov, čo sú akoby duchovia, ktorí našepkávajú ľuďom zlé a depresívne myšlienky, ale ľudia ich nevidia. No a nakoniec sú tu deti démonov, Nefili, ktorých je na svete len hŕstka. Ich prácou je rozsievanie hriechu, s ktorým sa narodili. Kým pracujú, sú v bezpečí, ak prestanú čaká ich trest. Každý človek má na ochranu anjela strážneho, ktorý je neustále s nimi a snaží sa, aby nepodľahli depresii a zlu. Veľmi sa mi to páči.

Kniha bola perfektná, celý čas sa to viezlo na jednej vlne. Nemala žiadne hluché miesta a ani ultra akčný koniec, čo bola príjemná zmena. Celý čas to bolo pútavé, napínavé a autorka má príjemný štýl písania. Obálka je krásna a hodí sa ku knihe. A mne by sa hodili tie šaty čo má na sebe modelka ;). Príbehu dám štyri vločky. Piatu si schovám pre pokračovanie, takže dúfam, že ma nesklame. Knihu vrelo odporúčam.

Astesia

Päťdesiat odtieňov temnoty

Autor: E L James
Názov: Päťdesiat odtieňov temnoty
Séria: Päťdesiat odtieňov sivej
Diel: Druhý
Pocity po dočítaní: Neviem či je vhodné napísať sem tie prvotné pocity :D

Pamätáte sa na to, ako som zvozila prvý diel? Mala som na to dôvod. Kniha nemala hlbší dej a nepáčila sa mi. Druhý diel ma milo prekvapil a zároveň aj sklamal. Divné nie? Hneď to vysvetlím. V sivej autorka stavala na sexuálnych scénkach, dohodách a medziach pri sexe, na sexe, na zvrhlom sexe... Rozumieme nie? Najprv som bola šokovaná, potom si zvykla a v tejto časti mi to chýbalo.

Nemyslite si že som to čítala len kvôli sexu (fajn miestami aj áno) celkovo som bola zvedavá, o čom bude pokračovanie. Sexu tam teda bolo dosť, ale nebol tak šťavnato opisovaní. Čakala som viac násilia, prekročenie medzí a tak podobne. Kedže prvá časť bola zlepencom erotických poviedok previazaných dialógmi a odovzdaných vydavateľovi, tak som presne takú čakala aj druhú časť. Miesto toho sa autorka viacej venovala charakteru postáv a Christianovej minulosti, čo bolo príjemnou zmenou. Začala som ich mať rada a dokonca sa raz bála aj o Anastáziu.

Kniha mala dej. Nebolo to len sladké užívanie si a kopa peňazí. On musel žehliť problémy so svojimi bývalými sub a ona sa venovala práci. Randili, milovali sa, spoznala bližšie jeho rodinu. Miesto erotického románu to bol román presladený, preto som bola mierne sklamaná. To na čom autorka postavila prvú knihu, v tejto utlačila do úzadia. Na škodu to nebolo, pretože vynikol dej. To čím si v detstve prešiel Christian by som nikomu nepriala. Príliš temné skúsenosti ho zmenili a urobili z neho takého zvláštneho človeka, ktorý má hmotne všetko, ale duchovné hodnoty mu niektoré chýbajú. Ana dokáže zvládať všetky jeho nálady s ktorými by som si ja zrejme neporadila. Nedokážem riešiť konflikty bez sĺz a v tom som ju obdivovala. Je vidieť že sa skutočne ľúbia.

Čítanie ma veľmi bavilo. Bolo to také svižné, uvoľnené a svieže. Na vyvrcholenie série som zvedavá. Je mi jasné že to dopadne svadbou a možno aj potomstvom. O takom živote mnohé ženy snívajú. Určite by všetky brali úspešnú, sexi, chutnú, inteligentnú stránku Christiana Greya, ale dokázali by ste ho milovať aj s jeho démonmi, ktorí v skutočnosti nikdy nezmiznú?

Astesia  

Priznania a pokračovania

Poviem Vám niečo o sebe ako o človeku a zároveň o blogerke. Viem že sa to nezdá, ale ja a blog to spolu ťaháme a bojujeme takmer dva a pol roka. Za tú dobu som vystriedala niekoľko projektov, niekoľko meme, snažila sa písať aj poviedky, no najčastejšie to skončilo pri napísaní recenzie.Ak aj zo mňa vyšiel duchaplný článok s pointou, tak ostal len na ploche v PC, poprípade schovaný v súboroch... To preto, lebo som plachá osoba a bojím sa uverejňovať vlastné myšlienky, pocity, postoje. Aj moje recenzie sú opatrné a len občas niečo skritizujem, alebo neskutočne vychválim. Takáto som aj v živote. Radšej sa prispôsobím, ako by som navrhla smer.Je to chyba ja viem.

Dá sa to vidieť aj na blogu. Mávam dlhé pauzi a teraz som neaktívna od leta. Keď nad tým premýšľam tak ma to buď mrzí a chýba blogovanie, alebo ma to vlastne vôbec nemrzí, lebo nemám chuť deliť sa s mojimi pocitmi na webe. Tento prístup je zlý, veľmi zlý. Veľa kníh, noviniek, akcií a vlastne všetkého mi uniká. Keby ste sa ma teraz opýtali, že aká je novinka na trhu, tak by som nevedela odpovedať. Úplne som stratila prehľad. Upadla som do takého divného stereotypu a blog som úplne vylúčila. Trieskam si hlavu o stôl? Samozrejme že áno! Je to so mnou zlé... Som lenivá a večne ustráchaná, bojím sa názoru iných a tak som pasívna.

Je načase sa konečne prebrať a rozhýbať. Ach veď je November a ja som od leta prečítala asi štyri knihy. Pfff! Je to smiešne. Momentálne mám rozčítaných Päťdesiat odtieňov temnoty, takže ak sa tu do konca mesiaca neobjaví recenzia, kľudne mi napíšte výhražný mail.

Body pre Aste, aby sa konečne spamätala:
1. Piť menej kávy, znižuje to IQ :D
2. Viac čítať!
3. Viac písať!
4. Nekvasiť pri televízore so slovami "bolí ma hlava"!
5. Rozhýbať telo, myšlienky, blog!
6. Opäť sa nájsť v mojom vlastnom zrkadlovom bludisku!

Tak to by sme mali priatelia :) Občas si na mňa spomeňte a držte mi pršteky. Ja sa zase ozvem! Nie sú to len prázdne slová.

Astesia