„No konečne!“ skopla som topánky a hodila sa na
posteľ.
„Keby si nemala v rozvrhu španielčinu, mohla si tu byť o dve hodiny skôr,“ poznamenala Ela a ani nezdvihla hlavu od notebooku. Natočila som sa k nej a hlavu si podoprela rukou. „Len mi nevrav, že ten hlas čo vychádza z tvojich repráčikov, patrí úúúžasnemu Damonovi,“ zatiahla som a snažila sa dovidieť na monitor.
„Čo tam po ňom,“ mávla rukou „Stefan je krajší.“
Po skončení seriálu bol čas pripraviť sa na večer v meste. Znamenalo to vyžehlenie vlasov, zvýraznenie očí a obliecť sa. Pri pohľade do zrkadla som bola spokojná. Čierne legíny s hviezdičkami, čierna vrstvená sukňa, čierne tričko s bielymi bodkami na ramienka a bunda. Som stelesnená dokonalosť! Samoľúbo som sa usmiala a ešte raz sa prezrela.
„Si mi nevidela červenú čelenku?“ ozvalo sa z kúpeľne.
„Už ti ju nesiem.“ Ela bola už takmer hotová. Úzke biele rifle, červený top a do vlasov si zakladala čelenku, čo som jej priniesla.
„Chceme meškať, alebo prísť včas?“
„Hmm,“ poklepkala som si prstom po brade „tento krát prídeme načas, ale nech si nezvykajú.“
Kým sme prišli k fontáne, bola už takmer tma. Jesenné počasie bolo chladnejšie, ale dalo sa to zvládnuť.
„No takmer ste to nestihli baby.“ Privítal nás Marcel s úsmevom. Vedľa neho už stály dve naše spolužiačky Katka a Klaudia.
„Plán je taký, že najprv pôjdeme tuto neďaleko do jedného baru a potom sa môžeme presunúť trebárs niekam tancovať. Čakajú tam na nás ešte moji kamoši a tešia sa na moje spolužiačky.
„Keby si nemala v rozvrhu španielčinu, mohla si tu byť o dve hodiny skôr,“ poznamenala Ela a ani nezdvihla hlavu od notebooku. Natočila som sa k nej a hlavu si podoprela rukou. „Len mi nevrav, že ten hlas čo vychádza z tvojich repráčikov, patrí úúúžasnemu Damonovi,“ zatiahla som a snažila sa dovidieť na monitor.
„Čo tam po ňom,“ mávla rukou „Stefan je krajší.“
Po skončení seriálu bol čas pripraviť sa na večer v meste. Znamenalo to vyžehlenie vlasov, zvýraznenie očí a obliecť sa. Pri pohľade do zrkadla som bola spokojná. Čierne legíny s hviezdičkami, čierna vrstvená sukňa, čierne tričko s bielymi bodkami na ramienka a bunda. Som stelesnená dokonalosť! Samoľúbo som sa usmiala a ešte raz sa prezrela.
„Si mi nevidela červenú čelenku?“ ozvalo sa z kúpeľne.
„Už ti ju nesiem.“ Ela bola už takmer hotová. Úzke biele rifle, červený top a do vlasov si zakladala čelenku, čo som jej priniesla.
„Chceme meškať, alebo prísť včas?“
„Hmm,“ poklepkala som si prstom po brade „tento krát prídeme načas, ale nech si nezvykajú.“
Kým sme prišli k fontáne, bola už takmer tma. Jesenné počasie bolo chladnejšie, ale dalo sa to zvládnuť.
„No takmer ste to nestihli baby.“ Privítal nás Marcel s úsmevom. Vedľa neho už stály dve naše spolužiačky Katka a Klaudia.
„Plán je taký, že najprv pôjdeme tuto neďaleko do jedného baru a potom sa môžeme presunúť trebárs niekam tancovať. Čakajú tam na nás ešte moji kamoši a tešia sa na moje spolužiačky.
Čašník nám
priniesol už druhé kolo nápojov (alkoholických samozrejme). Marcelovi kamoši sú
veselá kopa. Rozprávali nám zážitky a balili baby, ktoré sa afektovane smiali
na ich vtipoch.
„Ja mám nápad,“ ozve sa Klaudia a hnedé oči jej iskria. „Vytvoríme zmiešané dvojice a zahráme si stolný futbal!“
„Nápad pekný, ale chýba nám jeden hráč. Chalani neviete kde je Jaro? Už tu má byť.“ Zamyslel sa Marcel a odpil si z piva.
„No tak ešte počkáme. Ja budem hrať s Marekom a Klaudia môže s Tomášom. Vy dve sa zatiaľ pobite o Marcela.“ Katka sa vyškierala na chalanov. Niekomu sa z vrecka ozvalo zvonenie.
„To je Jaro,“ povedal Marcel a zdvihol.
„Hej sme tu. Čakáme len na teba. Dobre.“ Ukončil hovor a pozrel na nás. „O desať minút je tu, takže vy už môžete hrať.“
„Výborne,“ vyskočila Klaudia a ťahala Mareka k hraciemu stolu. Chvíľu sme ich sledovali, keď sa Marcel postavil a kývol chalanovi, ktorý sa objavil v dverách. Otočila som sa a zabehlo mi víno, ktoré som práve pila. Ela vedľa mňa vytreštila oči a schmatla mi ruku. V jej očiach som jasne čítala čo si myslí. Nemusela mi to ani pošepkať.
„Ja mám nápad,“ ozve sa Klaudia a hnedé oči jej iskria. „Vytvoríme zmiešané dvojice a zahráme si stolný futbal!“
„Nápad pekný, ale chýba nám jeden hráč. Chalani neviete kde je Jaro? Už tu má byť.“ Zamyslel sa Marcel a odpil si z piva.
„No tak ešte počkáme. Ja budem hrať s Marekom a Klaudia môže s Tomášom. Vy dve sa zatiaľ pobite o Marcela.“ Katka sa vyškierala na chalanov. Niekomu sa z vrecka ozvalo zvonenie.
„To je Jaro,“ povedal Marcel a zdvihol.
„Hej sme tu. Čakáme len na teba. Dobre.“ Ukončil hovor a pozrel na nás. „O desať minút je tu, takže vy už môžete hrať.“
„Výborne,“ vyskočila Klaudia a ťahala Mareka k hraciemu stolu. Chvíľu sme ich sledovali, keď sa Marcel postavil a kývol chalanovi, ktorý sa objavil v dverách. Otočila som sa a zabehlo mi víno, ktoré som práve pila. Ela vedľa mňa vytreštila oči a schmatla mi ruku. V jej očiach som jasne čítala čo si myslí. Nemusela mi to ani pošepkať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára