Rezistencia

Autor: Veronica Roth
Názov: Rezistencia
Séria: Divergencia
Diel: Druhý
Počet strán: 424 str.

Reakcia po dočítaní: Hmm zaujímavé, ale prakticky to nedáva zmysel. V jednotke sme sa čosi naučili, v dvojke to celé zničili a zistili, že celé to je jedna veľká manipulácia. O čom bude dopekla trojka? A mám nepríjemný pocit, že tretia časť nebude posledná...

Uf, na môj momentálny precitlivený stav, to bolo náročné čítanie. V knihe sa striedala jedna akcia za druhou a autorka nedala svojim hrdinom priestor na oddych. Z vyše 400 strán, som napočítala len 20 takých, ktoré boli pokojné a hrdinovia si aspoň nachvíľku odpočinuli a odreagovali sa. Rothová nám dáva jasne najavo, že keď  sú ľudia vo vojne, tak oddych, city, vzťahy... Všetko sa posúva na zadnú koľaj. Teraz je najdôležitejšie prežiť a ostatnými maličkosťami sa môžeme zaoberať potom. Ale na ktorú stranu sa treba pridať? Bojovať tak, aby sme zachránili seba a blízkych? Bojovať za to, za čo bojuje väčšina? Bojovať za vyššie dobro, pričom účel svätí prostriedky? Alebo sa prebojovať k pravde, ktorá je prísne tajná?

Tris/Beatrice už len to, že niekto používa dve mená, môže byť znakom schizofrénie. Po strate rodiny a zabití priateľa, má Tris veľké problémy sama so sebou. Nedokáže sa vyrovnať s tým, že niekoho zabila, nedokáže sa vyrovnať s tým že rodina sa obetovala kvôli nej a nedokáže prekúsnuť ani to, že napriek všetkému jej chcú ľudia pomôcť. Jej vzťah s Tobiasom (Štyri) je v troskách a namiesto rozumných rozhovorov sa radšej vrhá do šialeného nebezpečenstva a neuvedomuje si, čo mu tým spôsobuje. Neviem, čo by som robila na jeho mieste. Predstava, že osoba ktorú milujem ustavične riskuje svoj život je ubíjajúca. Tris nie je podľa mňa obetavá, ale narušená.

Počas čítania som narazila na fakt, že Tris má vlastne len 16 rokov. Dobre je divergentná, ale aj tak... Na tieto veci je príliš mladá. Nemala by zažívať toľko utrpenia a už vôbec by nemala byť vrahyňa. Rothová urobila z detí dospelých a naložila im na plecia obrovské bremeno. Keby mali hrdinovia aspoň o päť rokov viac, bolo by to prijateľnejšie. Divergencia bola skvelá a premyslená. Rezistencia mi prišla ako nepodarený film so Stevenom Seagalom. Akcia, akcia, akcia, slabšia zápletka a divný koniec. Autora vydala pri písaní Divergencie zo seba očividne maximum a pripravila nám tmel menom Rezistencia, aby nám trošku (minimálne dva-tri roky), predĺžila čakanie na vysvetlenie, prečo vlastne vznikla táto spoločnosť rozdelená na frakcia a čo sa vlastne skrýva za plotom.

Pevne verím, že nasledujúca časť (posledná? alebo nie?) bude napísaná minimálne tak dobre, ako bola tá prvá. Zo začiatku ma aj táto veľmi bavila, ale potom sa to v polovici zbytočne prekomplikovalo. A každý bojoval za niečo iné, proti niekomu inému a nakoniec sa aj tak všetci stretli v jednej budove a zistili že pravda je niekde úplne inde. Takže tri, alebo štyri vločky? Dajme tomu že štyri, ale nebolo to to, čo som čakala.

Astesia