Stránky

pondelok, 5. mája 2014

Les kostí

Autor: Carrie Ryan
Názov: Les kostí
Séria: Les kostí
Diel: Prvý
Pocity po dočítaní: Akože sorry, ale toto bola strašne divná a blbá kniha.

V postapokaliptickom svete je život ťažký. Mary žije odmalička v dedine obohnanej plotom, aj so stovkami ďalších ľudí. Nie je to žiadne malebné prostredie plné zelene a šťastných ľudí... Je to možno posledná dedina na svete. Všade za plotom sa nachádzajú nečistý, ktorý sú vlastne zombíci. Zožiera ich nákaza a jediné čo chcú žrať oni, je ľudské mäso.

Mary, hlavná hrdinka, je polosirota od doby čo sa jej otec nakazil. Žije s matkou a čaká, kým ju niekto požiada a vezme si ju za ženu. Tak to totiž u nich chodí. Dievča dospeje a chlapec ju požiada. No ak nie, tak vstúpi medzi sestry a bude študovať písmo sväté a celý svoj život zasvätí Bohu. Mary sníva o niečom viac. Pozná príbehy o oceáne, tuší že svet sa nezačína a nekončí len v ich dedine, za lesom musí byť čosi viac, treba toho dosiahnuť.

Kniha sa dá rozdeliť na dve časti. Prvá je dianie v dedine, zoznamovanie sa s pravidlami, postavami a prostredím. Mary ma ako hrdinka ničím neoslovila. Opisy jej osobnosti boli slabé, zachytila som len že je tvrdohlavá, sebecká a ide za svojimi snami. Ani ostatné postavy za veľa nestáli a prostredie je depresívne. Druhá polovica knihy je zameraná na útek z dediny a dlhé putovanie za prežitím, oceánom, snami, nádejou a budúcnosťou. V pozadí je stále počuť nárek nečistých, ktorý sú im v pätách a túžia po ich mäse.

Zaujímavejšia bola pre mňa prvá polovica knihy. Prostredie, záhady okolo katedrály a sesterstva, vzťahy medzi ľuďmi. Nuž, potom sa scéna zmenila. Nečistých pribúdalo, hrdinov odbúdalo a všade bolo veľa krvi. Občas som mala pocit, že čítam scenár na nejaký béčkový krvavý horor a nepáčilo sa mi to. Keď som si na to všetko začala konečne zvykať, dostala som facku od poslednej strany knihy. Dej bol totiž ukončený, alebo skôr useknutý a nasledovalo len poďakovanie. Nemá to ani priame pokračovanie, ale len voľné...

Kniha má poväčšine kladné ohlasy, no ja súhlasiť nemôžem. Absolútne mi to nesadlo a obdivujem ľudí, ktorým príbehy takéhoto typu chutia. Na mňa to bola príliš smutná a krutá kniha. Zrejme nesiahnem ani po voľnom pokračovaní. Odporučila by som ju čitateľom, ktorý sa radi boja a nevadia im kruté a krvavé scény.

Astesia


2 komentáre:

  1. Brrr, nemám rada túto knihu. Žiadnu z postáv som si neobľúbila, vlastne mi dosť liezli na nervy, a celé to prostredie ma tak deptalo, že som chcela skočiť z okna.

    OdpovedaťOdstrániť