Mesto padlých anjelov

Autor: Cassandra Clare
Názov: Mesto padlých anjelov
Séria: Nástroje smrteľníkov
Diel: Štvrtý
Pocity po dočítaní: Šialené....

Konečne som sa dostala ku štvrtému pokračovaniu jednej z nekonečnych obľúbených sérií kníh od Cassandry Clare. Mala som dlhšiu pauzu medzi tretím dielom a štvrtým, takže mi chvíľku trvalo, kým som si spomenula, čo všetko sa v predošlých knihách zomlelo. Zo začiatku som sa nedokázala do knihy začítať. Dosť veľa vaty a nudných informácií, bez ktorích by som sa zaobišla. Bála som sa, že bez Valentina to už nebude mať taký spád, ale jeho potomstvo nesklamalo a nakopalo pár démonských zadkov.

Po návrate do New Yorku sa Clary začne naplno venovať tieňoloveckému výcviku, V hlave nemá nič iné len Jacea a svadbu Jocelyn a Lukea. Simon, ako upír s divnými vlastnosťami (ešte divnejšími ako samotné upírstvo), nevie čo od roztopaše a tak randí aj s tieňlovkyňou a aj s vlkolačicou a dokonca si  ho vyhľadá prastará upírka. Postavy majú dosť svojich osobných problémov, ale objavujú sa mŕtvi tieňolovci a zohavené bábetká a tak treba dať všetko bokom a začať jednať. Čaká na nich zlo mocnejšie, ako bol Valentine. Rovnováha medzi životom a smrťou bola narušená a treba za to platiť.

Bola som zvyknutá, že dejová línia najčastejšie sledovala Clary a tak som bola veľmi prekvapená, keď autorka dala veľký priestor Simonovy a iným. Simon je od začiatku moja najobľúbenejšia postava a teraz som sa ho mohla dosýtosti nabažiť. Len škoda láskyplných mnohouholníkov. Je to viac na škodu a nie na spestrenie tejto knihy. Preniesla som sa cez to a nakoniec sa to dalo do roviny.Neviem čím to je, ale Jace bol/je chodiaci smútok a tieto emácke sklony mu nepristanú. Celú knihu bol strašný a nakoniec skončil v totálnych sračkách, ale aspoň by mohol byť v pokračovaní zaujímavejší.

Čítalo sa to výborne, akcie bolo celkom dosť, len záver bol príliš jednoduchý. Mnohotisícročného démona odprášiť len tak? Aj tak to dalo do pohybu veľmi zaujímavé udalosti a obávam sa, že by to mohlo dopádnuť zle. Dúfam že pokračovanie nesklame a mohlo by tam byť aj viac toho chutného vlkolaka. Dám plné hodnotenie, aj keď som zvažovala mínus vločku za ten začiatok a ufňukaného tieňolovca.

Astesia

Vymyslela som si ťa

Autor: Francesca Zappia
Názov: Vymyslela som si ťa
Pocity po dočítaní: Nádherná kniha, ale asi som to nemala čítať.... A možno, práve mala....

Hneď, ako som sa dozvedela, že vychádza táto kniha, chcela som si ju veľmi prečítať. Téma ako schizofrénia, maniodepresia, obsedantno kompulzívna porucha, panická depresia a mnoho iných psychických porúch ma zaujímaja. Preto som bola zvedavá, ako to bude rozobraté v knihe pre mladých. Neboli tam žiadne omáčky ako liečba, vznik, siahodlhé rozpisovanie príznakov, ale krásne podaný príbeh o dievčati s týmto problémom.


Červenovláska Alex, je nie tak úplne normálna študentka strednej školy. Pre svoju chorobu má problém rozoznávať, čo je realita a čo je len výplod jej mysle. Preto sa rada pozerá na svet cez objektív svojho foťáku, ktorý jej nakoniec vždy prezradí, či naozaj niečo videla, alebo nie. Pred okolím drží svoj problém v tajnosti, aby nestratila to málo priateľov čo má. Veľakrát sa pre svoje preludy ocitá v ťažkých až strašidelných situáciách, no objavia sa aj niektoré komické. Keď si spomeniem na toho hada, tak sa smejem.

V knihe som sa stretla s veľmi príjemnými postavami. Samotná Alex je veľmi inteligentná a rozvážna (v rámci jej možností) slečna, ktorá nadovšetko miluje históriu. Pripomenula som si mnoho historických faktov, na ktoré som už od strednej stihla pozabúdať. Miles, druhý hlavný protagonista je veľký čudák a intelektuál. V škole ho neznášajú, boja sa ho a platia mu za nepríjemnosti, ktoré na objednávku robí ostatným študentom. Kedže platí, že čudáci sa priťahujú, padnú si s Alex do oka, ale cesta ku ich priateľstvu je komplikovaná. Do tretice tu máme Tuckera, ktorý je tiež prudko inteligentný, miluje konšpiračné teórie každého druhu a je z nich najnormálnejší.

Rodina to má s ňou ťažké. Mama, otec a sestra robia čo sa dá, ale sú na konci svojich síl. Miesto toho aby boli jej podporou, to postupne prestali zvládať. Ku koncu som už sama nevedela čomu mám veriť a čo je nao
pak len v jej hlave. Jednu chvíľu som až tŕpla, že ako to celé nakoniec skončí. Čítanie som si užila, veľa som sa nasmiala, veľa som rozmýšľala a aj smútila. Je odporné, k čomu sa dokážu ľudia znížiť, akí dokážu byť krutí, čo všetko sú ochotní pre svoje postavenie a ego urobiť.

V knihe je okrem schizofŕenie spomínaná aj, šikana, domáce násilie, zneužívanie a iné problémy, o ktorých sa mnoho ľudí hanbí otvorene hovoriť. Pre mňa je príbeh krásny a veľmi silný. Knihu odporúčam úplne každému čitateľovi. Možno sa dokonca v niekom nájdete :)

Astesia

Smrtiaci dotyk

Autor: Melinda Salisburyová
Názov: Smrtiaci dotyk
Séria: Dcéra pojedačky hriechov
Diel: Prvý
Pocity po dočítaní: Som úplne spokojná, ako táto šalená telenovela nakoniec dopadla.

Sú knihy, ktoré mi nedajú spávať. Potom sú také, pri ktorých síce spím, ale moje sny sa odohrávajú v deji danej knihy a ranný výsledok je potom rovnaký: som nevyspatá. Smrtiaci dotyk je ten druhý prípad. Toľko som sa nasnívala a Twylle, Liefovi a Merekovi, až sa mi zdá, akoby som to celé prežila.

Kniha ma zaujala hneď, ako som ju zbadala. Druhý krát som sa do nej zaľúbila, keď som si prečítala anotáciu a zistila, že to nie je nič z terajšieho sveta, ale ža sa odohráva ďaleko v minulosti, keď ešte boli kráľovstvá, dvorné dámy, rytiery... A tretí krát, keď som sa začítala a celú ju prechrumkala.
Twylla je dcérov pojedačky hriechov, čo mi prezradil názov. Samotná pojedačka, je obrovská pani, ktorá sa zúčastňuje na pohreboch, kde zosnulému obložia rakvu jedlom, ktoré predstavuje hriechy dotyčného a ona ich musí pojesť, aby tak očistila jeho dušu. Zaujímavý zvyk...

Twylla sa ešta ako dieťa dostane na hrad, kde je sľúbená princovi Merekovi, ale do svadby si musí plniť otrasnú povinnosť. Dozvie sa, že je stelesnená božská dcéra Daunen a jej pvinnosťou je prikladť ruky na telo zradcov. Jej dotyk je totiž smrtiaci a za to vďačí bohom a jedu menom Skazonektár, ktorý musí raz za mesiac vypiť, aby jej koloval v žilách a tak potvrdzoval jej vtelenie. A tak vyrasá ako vrahyňa, nenádvidí seba, kráľovnú, kráľovstvo... Stráže sa pri nej často striedajú, boja sa zosávať v blízkosti stelesnenej Daunen.

Jedno ráno k nej priradia mladého strážcu menom Lief, ktorý sa začne správať ako jej kamarát a nie ako neosobný strážca. Najprv ho nevie vystáť, ale ženské srdce je len ženské a tak sa čoskoro začne roztápať. Lief sa jej snaží vyhovoriť všetko, čomu doteraz verila, princ Merek na ňu talčí so svadbou a zbližovaním, hradom sa šíria skazené intrigy a chuderka Twylla nevie čo si má o všetkom myslieť. Kruto krutá kráľovná je ešte horšia ako obyčajne a popravuje dvoranov rad radom. Aby toho nebolo málo, vynorí sa stará legenda o Spiacom princovi, ktorá ma k tomu všetkému tiež čo povedať.

Liefa som si zamilovala, je to ten druh chalana, na ktorého sa v knihe hneď namotám. Twylla je trošku prihlúpla, ale inak sympatická postava. Merek, aj keď má titul princ, mi prišiel občas nesvojprávny a celkovo by som ho nazvala pomotaným princom. Kruto krutá kráľovná, jej druhý manžel (jej bratranec) a celé kráľovstvo Lormere sa nedajú len tak opísať, to si musíte prečítať.

Autorka píše veľmi pútavo, hneď ma vtiahla do deja a až do samotného konca som nevedela prísť na to, ako to celé dopadne. Skončilo to otvorene, ale keď som pozerala anotáciu na druhú časť, tak tá má byť o niečom inom. Prostredie sa nezmení, ale príbeh bude iný. Ktovie, či si niekedy prečítam pokračovanie o Twylle. Príbeh ma úplne pohltil.

V knie nesmie chýbať: milostný trojuholník, sex (nie je opisovaný, ani priamo spomenutý, ale odohrá sa), náznaky incestu, smrť, vražda, smrť (poradie je ľubovoľné), slzy hlavnej hrdinky, modlenie hlavnej hrdinky, ľutovanie sa hlavnej hrdinky....zmeska, ktorá vždy zaberie.

Astesia

Spútané mágiou

Autor: Richelle Mead
Názov: Spútané mágiou
Séria: Upírska Akadémia
Diel: Piaty
Pocity po dočítaní: To ako vážne? -_-

Strašné, fakt strašné. Rose neznesiteľná, Lissa takmer žiadna, Adrian úplné chudiatko a opäť mínusové body pre Dimitriho. Myslím si, že bez tejto časti by som sa zaobišla a tie štyri kľúčové body mohli byť napísané dva v štvrtej časti a dva si mohla autorka nechať na šiestu. Nechápem, ako dokáže celú sériu uzavrieť už len do jednej nasledujúcej knihy, ktorú si plánujem prečítať. No poďme si to rozobrať.

Štvrtá časť bola neskutočne našliapaná a bavila ma. Dúfala som, že aj piata sa ponesie na rovnakej vlne, ale mýlila som sa. Rose po návrate z Ruska čakala maturita (záverečná bojová skúška) zvládla ju za tridsať strán a potom hurá na kráľovský dvor. Na dvore sa postretávala s kadekým a snažila sa venovať aj Adrianovi. Pre ňu to bolo možno zaujímavé, ale pre mňa to bola strašná vata. Rose spriadala plán, ako sa dostať do prísne stráženého vezenia a získať jednu zaujímavú informáciu. Plánovanie jej trvalo dlho a celá akcia sa zbehla veľmi rýchlo, čiže nuda. Samozrejme po návrate čakal na Rose trest a vyše sto strán, tam bola len ona a jej katastrofálne myšlienkové pochody.

Vždy keď išlo do tuhého a začalo sa mi to páčiť, tak sa to zomlelo prirýchlo a opäť na mňa zo strán liezla vata. Rose som považovala za rozumnú hrdinku, ale tým, čo povyvádzala a ako sa správala, si to u mňa pokazila. Ako tak mi to zachraňovala Lissa, to čo dokáže je úžasné a obdivujem ju. Mohlo by jej tam byť viac, aj viac jej myšlienok. O Rose vieme všetko a o Lisse len zlomok. Po istej udalosti, mi prišlo hrozne ľúto Adriana. Rose ho len zneužíva ako leukoplast na ubolené srdce. Dejovo slabé a rozťahané, charakterovo plytké a neznesiteľné.

Séria je podľa mňa strašne preceňovaná. Je kopec iných kníh, ktoré ponúkajú oveľa viac a nemajú až takú reklamu ako toto. U mňa zabodovali jedine tretia a štvrtá časť a pochybujem, že sa im záver série vyrovná. Tri vločky, maximálne tri a pol. Strašne slabá kniha.

Astesia

Krvavý sľub

Autor: Richelle Mead
Názov: Krvavý sľub
Séria: Upírska Akadémia
Diel: Štvrtý
Pocity po dočítaní: Neuveriteľná jazda. Neviem či by som sa ja, ako autorka, dokázala takto zahrávať s postavami.

UA sa postupne stáva jednou z mojich obľúbených sérií a to som bola zo začiatku proti. Nepáči sa mi, keď má niečo veľkú reklamu a táto séria ju má obrovskú. Richelle vie, ako zaujať čitateľov, aj keď je miestami predvídateľná. S postavami sa nemazná a je vidieť, ako ich komplikované situácie zoceľujú a posúvajú dopredu.

Krvavý sľub sa stal mojou najobľúbenejšou knihou zo série. Pochybujem že ju nasledujúce dva diely prekonajú, ale nechám sa prekvapiť. Dej sa odohráva na Sibíri, kam sa Rose vybrala hľadať Dimitriho. Zozačiatku sa kniha javila menej zaujímavo. Rose opisovala svoju cestu, myslela na Dimitriho, občas si odskočila do Lissinej hlavy a snažila sa nejako prežiť v Rusku. Vťahovať do deja ma to začalo pri zmienke o alchymistoch. Sú to ľudia, ktorý pomáhajú udržať tajomstvo upírov pred zrakom ľudí. Vtiahlo ma to do deja ešte viac, keď našla Dimitriho rodinu a ďalších dampírov. Vtedy to nabralo spád a začali sa objavovať nové informácie ohľadom mágie ducha, ktorého ovláda Lissa. Úplne stratená v deji som sa ocitla, keď našla Dimitriho (nie, nie je to spoiler, každému je hádam jasné že sa stretnú :D).

Rose sa aj naďalej správala ako Rose. Občas seriózna, občas zbrklá, inokedy trpezlivá a múdra, ale nakoniec aj tak vzala situáciu do vlastných rúk a vybrala sa všetkým nakopať zadky. Dimitri sa mi ako strigoj veľmi páčil, mal neskutočnú iskru a dalo by sa povedať, že som si konečne k tejto postave začala nachádzať cestu. Lissa tak isto nebola z knihy vynechaná. Vždy keď sa dalo, tak ju Rose sledovala a videla, ako si prechádza vlastnými problémami. Len Adriana tam bolo málo, občas prišiel Rose do sna, ale viac nič. Charakterovo mi hrdinovia veľmi sadli a mám ich rada.

Ako to už chodí, na záver knihy musí prísť tá najväčšia akcia. Tu sme ju dostali dokonca dvojnásobne. Najprv si svoje problémy vybavila Rose a vzápätí na to, keď si myslela že je po všetkom, tak si prešla vlastným peklom aj Lissa a prostredníctvom Rose sme to mohli sledovať. Dievčatá to mali veľmi ťažké, no našťastie si poradili. Ja som len bezmocne civela na stránky knihy a zadržiavala dych.

Kniha je perfektná a len odporúčam. Užila som si smiechu, akcie, sĺz, strachu... Proste všetkého. Ak budú pokračovania rovnako brutálne, neviem ako to predýcham. Bravúrne dielo, zaslúžené plné hodnotenie.

Astesia

Magická príťažlivosť

Autor: Jaime Reed
Názov: Magická príťažlivosť
Séria: Kronika Cambion
Diel: Prvý
Pocity po dočítaní: Noooo, takéto knihy ja môžem :3

Samara (už len to meno ma zaujalo), brigáduje v kníhkupectve, aby si zarobila na nové auto. Touto vetou začína anotácia. Nuž, aj ja by som chcela brigádovať v kníhkupectve, kde by som si dokázala zarobiť na auto. V tom kníhkupectve pracuje aj chlapec (nečakané), ktorý priťahuje všetky ženy v okolí, má fialové oči, hovoria o ňom v superlatívoch, ale Samarou to vôbec nepohne. Stále sa na ňu díva a aj ona na neho. Vidí ako okolo neho na dennom poriadku odpadáva nežné pohlavie, ale ju to stále nezaujíma. Jej odolávanie sa zmení vo chvíli, keď spolu prehovoria a dlhšie sa zadívajú jeden druhému do očí. Zaberie to asi 40 strán, ale nebojte sa, potom ma to začalo baviť.

Ide o to, že autorka sa rozhodla zakomponovať do knihy nie veľmi bežnú tému o sukuboch a inkuboch a je to príjemné oživenie už mnohokrát použitej dejovej línie. Spomínané stvorenia sú vlastne akoby démoni, žijúci hlboko v ľudskom tele a hovoria si Cambioni. S Cambionom sa musí človek narodiť a to dedičstvo sa predáva z generácie na generáciu. Áno uhádli ste, Caleb (ten s fialovými očami), je Cambion. Aby udržali svojich spolubývajúcich v pokoji, musia sa živiť ľudskými emóciami. Je to podobné, ako keby vysávali dušu, no nesmú človeka zabiť. Ak by začali zabíjať, stretne ich krutý osud a démon vo vnútri tela plne ovládne svojho hostiteľa.

Táto prvá časť má otrepaný dej. Zamilujú sa, samozrejme nemôžu byť spolu. Ale chcú byť spolu... a tak podobne. Zaujímavá je ale hlavná hrdinka. Nie je to žiadna hlúpučká slečinka ktorá plače že má strašný život. Normálne, mladé, sebavedomé a vtipné dievča, ktoré má priateľov, rodinu, záujmy a nemala potrebu otravovať ma svojimi depresiami. Ich vzťah síce napredoval rýchlo, ale dalo sa to vydržať a cukrovku som z nich nedostala. Caleb ma až tak nezaujal. Chýbalo mu niečo podstatné, aby sa pre mňa stal zaujímavým. Možno sa len autorka chcela viac venovať Samare a nechá mu priestor v pokračovaní. Páčilo sa mi, že do deja bola zatiahnutá aj Samarina rodina a to hlavne jej mama, ktorá si na vlastnej koži skúsila, aké je to byť súčasťou YAF aké je to viesť boj s nadprirodzenými silami.

Ku koncu to začalo naberať na spáde a aj niekoho spapali. Skončilo sa to tak všelijako a vôbec som to nečakala. Uvidím, ako to ovplyvní pokračovanie a čo nové sa dozviem. Celkovo som si knihu užila a vtiahla ma rýchlo do deja. Autorka má príjemný štýl písania, ktorý vedel aj nudnú pasáž urobiť zaujímavou. Dávam štyri vločky. Malo to svoje muchy a hlavne sa to miestami podobalo na iné knihy, ale celkový dojem je super.

Astesia

Eleanor a Park

Autor: Rainbow Rowellová
Názov: Eleanor a Park
Pocity po dočítaní: Cítim sa podráždená.

Eleanor a Park, nenápadná kniha, ktorá uchvacuje čitateľov po celom svete. Eleanor ako ryšavé dievča, ktoré nepatrí medzi najštíhlejšie. Má otrasný život. Žije v malom domčeku s mamou, štyrmi súrodencami a nevlastným otcom, ktorý im už aj tak zo zlého života robí ešte horší. Nezapadá v škole, doma útočisko hľadať nemôže a celkovo je trošku mimo. Park ako Aziat žijúci v Amerike, malý, nevýrazný, túžiaci po mužnejšom tele, vodičáku a všetkých tých chlapčenských záležitostiach. Keď sa títo dvaja stretnú v autobuse, začne sa písať obyčajný príbeh priateľstva, ktorý v podaní Eleanor a Parka je neobyčajný.

Príbeh autorka zakomponovala do osemdesiatich rokov minulého storočia, čo je veľmi príjemná zmena oproti všetkým prudko moderným knihám, ktoré sú teraz v kurze. Kniha je plná hudby z tej doby a keď si nájdete čas na to, aby ste si skladby nahodili do Youtube zistíte, že sa k príbehu hodia a niektoré sú fakt kvalitné. Ďalšia téma, ktorú rozoberajú Eleanor s Parkom v autobuse, sú komiksy. Pri nich sa začne rodiť ich priateľstvo a je to milé, komiksy mám rada a hlavne X-MEN. V autobuse sa odohráva veľká časť príbehu, pretože stretávať sa inde by bolo pre ňu nebezpečné. Svojim počínaním by mohla nahnevať nevlastného otca, ktorý by si zlosť vybil na jej rodine.

Ich priateľstvo a postupne aj láska, mi prišli ako motýlie krídla. Krehká a vzácna. Eleanor je hrozne plachá a tak si Park musel dávať pozor aby ju od seba neodohnal. Keď už ju mal pri sebe, musel si dávať pozor, aby ju neurazil, nerozplakal, nezarmútil. To mi na nej vadilo najviac, je ako porcelánová bábika. Nedokázala si sama poradiť, stále jej museli pomáhať. Ich dialógy boli prekrásne, úplne som sa v nich strácala. Keď boli osamote, malo to čosi do seba. Je super, že Park stál pri nej ako princ a pomohol jej aj z najťažším rozhodnutím. Pomohol jej k lepšej budúcnosti.

Prekvapil ma koniec knihy. Fakt mi tam chýba aspoň epilóg. Ono to nemohlo takto skončiť, podráždilo ma to. Prvá polovica knihy sa mi páčila viac. Tie autobusové rozhovori a Eleanorine skryté poklady od Parka, bolo to také rozprávkové a pripomenulo mi to mňa pár rokov dozadu. Štyri vločky a chcela by som poprosiť kohokoľvek, kto zistí niečo viac ohľadom konca knihy, nech mi dá vedieť.

Astesia

Ako vnímam obálky kníh :)

Tak? Ako je to u vás? Nakoľko sa necháte ovplyvniť vzhľadom knihy? Páčia sa vám obálky, kde je odfotená modelka, alebo je tam len názov, poprípade nejaká pekná ilustrácia, alebo len farebný prebal?

Keď vstúpim do knižnice, alebo kníhkupectva, ako prvá ma zaujme široká paleta farieb, ktorú vydávajú knihy poukladané v policiach. Ak nemám žiaden cieľ a idem sa len tak poobzerať, siaham najprv po farebných knihách. Potom prídu na rad čierne a ako po posledných siahnem po bielych. Celkovo ma biela farba neláka. Potom sú na rade predky kníh a moje reakcie: „Ach tá je krásna. Ach tá by sa mi hodila do izby. Jemine šaty tejto modelky by som chcela mať v skrini a knihu na poličke. Hmm tak táto je nič moc. Fuj ako mohol toto niekto dovoliť.“  Najlepšie je, keď sa vyjadrím  nahlas. Potom sa po mne obzerajú ľudia a ja sa v duchu smejem.

Nerada to píšem takto na rovinu... Som žena, mám oči a slabosť pre krásne knihy. Viem že je to pochabé a knihy sa podľa obalu súdiť nedajú no nepomôžem si. Na to, aby sa neznáma kniha predala je podstatný aj vzhľad. Keby na tom nezáležalo, všetky knihy by boli čierne s obyčajným fontom písma, ktorým by bolo napísané meno autora a názov knihy. V takom prípade by som si nevedela vybrať. Aj po prečítaní anotácií by som stále váhala a nakoniec možno nekúpila žiadnu. Takto keď je všetko farebné a je sa na čo pozerať je to o niečo jednoduchšie. Prídem do obchodu po hodine si vyberiem tri knihy s tým, že chcem kúpiť len jednu. Samozrejme si vyberiem tú ktorá sa mi bude najviac páčiť.

Samozrejme sa mi stalo, že obálka bola krásna a kniha slabá. Zvyčajne sú to tie komerčné obálky s modelkami. Keď sa pozriem na sériu Draky, tak mi oči naplní nádhera, no keď knihu otvorím, je to katastrofa.  Naopak ma dokáže prekvapiť, keď je obálka slabá, ale vo vnútri sa skrýva poklad. Napríklad Hry o život. Mne sa tie obálky nepáčia. Možno ešte tá belasá, ktorá ma na obrázku drozdajku, ale tie ostatné dve nie. Najvtipnejšia je verzia „kniha škaredá, príbeh hrozný“ . V tejto kategórii korunujem sériu Nesmrteľní od Alyson Noel a nie som si istá, či ju niekedy niekto zosadí z trónu.

Obálky v článku sú moje najobľúbenejšie , vyberám len z takých kníh, ktoré som prečítala :)

A ktoré sú tie vaše? :)

Astesia

Svůdné zlo

Autor: Wendy Higgins
Názov: Svůdné zlo
Séria: Svůdné zlo
Diel: Prvý
Pocity po dočítaní: Ach, aspoň sa ešte stihli dotknúť (slzička) krásna kniha oplatilo sa konečne si ju prečítať.

Anna Whiteová je neobyčajné dievča. Žije so svojou adoptívnou mamkou, vidí emócie ľudí a dokáže v nich čítať. Má zlepšené zmysli a kopec ďalších schopností. Jej biologická mamka zomrela pri pôrode a otec sedí v base kvôli drogám. Je to smutné, ale taký je už osud Nefilov. To sú tí napol ľudský a na pol démonský obyvatelia sveta. Žiadna žena neprežije pôrod takého potomka. Anna žije veľmi cnostne. Je nenápadná, dobrá, skvelo sa učí a nevyhľadáva problémy... Tie si ju nájdu sami. Sama netuší kto vlastne je, až kým nestretne na rockovom koncerte Kaidana. Príťažlivého mladíka, ktorému okolo tela chýbajú farebné emócie a ktorý je obletovaný húfmi dievčat s mrkotajúcimi riasami. On si ju všimne, oddelí sa od dievčat a podíde ku nej. V tejto časti som len pretočila očami a bála sa, že kniha bude klišoidná ako mnohé, čo som čítala pred ňou.

Kaidan je rovnaký ako ona. Vysvetlí jej kto je a ponúkne sa, že ju odvezie naprieč Amerikou, aby sa mohla stretnúť so svojim démonským oteckom a konečne mohla začať pracovať, ako plnohodnotný polovičný démon a rozosievať medzi ľuďmi zlo. Ukáže sa že nie je až taká démonická, lebo jej maminka je Anjel čo sa vyspal s démonom a Anna je jediná svojho druhu. Bomba nie? Dievča to neberie nejako dramaticky a so všetkým sa rýchlo vyrovnáva. Do popredia sa ale dostávajú mnohé otázky, Prečo je jej démonický znak poznačený fliačikom bielej farby? Ako to, že má zopár schopností navyše? Prečo s ňou chce hovoriť mníška a čo sa jej chystá odkázať? Ako má anjelsky-démonicko-ľudská bytosť páchať zlo? Dokáže sa postaviť pred ostatných démonov?

Mala som obavy, ako to bude so vzťahom Kaidana a Anny. Čakala som že to bude samé:
On: Nemožeme sa milovať.
Ona: Ale ja ťa milujem!
On: To nesmieme, zabijú nás.
----olizovačky, muchlovačky-----
Ona: Nájdeme spôsob.
On: Nie to nenájdeme.
Ona: Och tak vypadni nechcem ťa vidieť.
----muchlovačky, bozkávačky----
On: Neopustím ťa.
Ona: Musím nie je to správne.
..... No proste samé blbotiny. Bola som milo prekvapená. Mali viac menej kamarátsky vzťah. Vedeli že sú zaľúbený, ale nedramatizovali to. Bozkávačky boli, to hej a celkom iskrivé. No nijako mi to čítanie nerušilo a priala som im to. Nepotrebovali na celú kapitolu rozoberať svoje city.

Autorka ma zaviedla do nového sveta s novou démonskou hierarchiou. Každý jeden démon zastáva nejaký hriech. Kaidanov otec je napríklad démon smilstva, Annin otec je démon závislosti, otcom Marny a jej dvojčaťa Ginger je démon nevery. Démoni majú Legionárov, čo sú akoby duchovia, ktorí našepkávajú ľuďom zlé a depresívne myšlienky, ale ľudia ich nevidia. No a nakoniec sú tu deti démonov, Nefili, ktorých je na svete len hŕstka. Ich prácou je rozsievanie hriechu, s ktorým sa narodili. Kým pracujú, sú v bezpečí, ak prestanú čaká ich trest. Každý človek má na ochranu anjela strážneho, ktorý je neustále s nimi a snaží sa, aby nepodľahli depresii a zlu. Veľmi sa mi to páči.

Kniha bola perfektná, celý čas sa to viezlo na jednej vlne. Nemala žiadne hluché miesta a ani ultra akčný koniec, čo bola príjemná zmena. Celý čas to bolo pútavé, napínavé a autorka má príjemný štýl písania. Obálka je krásna a hodí sa ku knihe. A mne by sa hodili tie šaty čo má na sebe modelka ;). Príbehu dám štyri vločky. Piatu si schovám pre pokračovanie, takže dúfam, že ma nesklame. Knihu vrelo odporúčam.

Astesia

Päťdesiat odtieňov temnoty

Autor: E L James
Názov: Päťdesiat odtieňov temnoty
Séria: Päťdesiat odtieňov sivej
Diel: Druhý
Pocity po dočítaní: Neviem či je vhodné napísať sem tie prvotné pocity :D

Pamätáte sa na to, ako som zvozila prvý diel? Mala som na to dôvod. Kniha nemala hlbší dej a nepáčila sa mi. Druhý diel ma milo prekvapil a zároveň aj sklamal. Divné nie? Hneď to vysvetlím. V sivej autorka stavala na sexuálnych scénkach, dohodách a medziach pri sexe, na sexe, na zvrhlom sexe... Rozumieme nie? Najprv som bola šokovaná, potom si zvykla a v tejto časti mi to chýbalo.

Nemyslite si že som to čítala len kvôli sexu (fajn miestami aj áno) celkovo som bola zvedavá, o čom bude pokračovanie. Sexu tam teda bolo dosť, ale nebol tak šťavnato opisovaní. Čakala som viac násilia, prekročenie medzí a tak podobne. Kedže prvá časť bola zlepencom erotických poviedok previazaných dialógmi a odovzdaných vydavateľovi, tak som presne takú čakala aj druhú časť. Miesto toho sa autorka viacej venovala charakteru postáv a Christianovej minulosti, čo bolo príjemnou zmenou. Začala som ich mať rada a dokonca sa raz bála aj o Anastáziu.

Kniha mala dej. Nebolo to len sladké užívanie si a kopa peňazí. On musel žehliť problémy so svojimi bývalými sub a ona sa venovala práci. Randili, milovali sa, spoznala bližšie jeho rodinu. Miesto erotického románu to bol román presladený, preto som bola mierne sklamaná. To na čom autorka postavila prvú knihu, v tejto utlačila do úzadia. Na škodu to nebolo, pretože vynikol dej. To čím si v detstve prešiel Christian by som nikomu nepriala. Príliš temné skúsenosti ho zmenili a urobili z neho takého zvláštneho človeka, ktorý má hmotne všetko, ale duchovné hodnoty mu niektoré chýbajú. Ana dokáže zvládať všetky jeho nálady s ktorými by som si ja zrejme neporadila. Nedokážem riešiť konflikty bez sĺz a v tom som ju obdivovala. Je vidieť že sa skutočne ľúbia.

Čítanie ma veľmi bavilo. Bolo to také svižné, uvoľnené a svieže. Na vyvrcholenie série som zvedavá. Je mi jasné že to dopadne svadbou a možno aj potomstvom. O takom živote mnohé ženy snívajú. Určite by všetky brali úspešnú, sexi, chutnú, inteligentnú stránku Christiana Greya, ale dokázali by ste ho milovať aj s jeho démonmi, ktorí v skutočnosti nikdy nezmiznú?

Astesia  

Priznania a pokračovania

Poviem Vám niečo o sebe ako o človeku a zároveň o blogerke. Viem že sa to nezdá, ale ja a blog to spolu ťaháme a bojujeme takmer dva a pol roka. Za tú dobu som vystriedala niekoľko projektov, niekoľko meme, snažila sa písať aj poviedky, no najčastejšie to skončilo pri napísaní recenzie.Ak aj zo mňa vyšiel duchaplný článok s pointou, tak ostal len na ploche v PC, poprípade schovaný v súboroch... To preto, lebo som plachá osoba a bojím sa uverejňovať vlastné myšlienky, pocity, postoje. Aj moje recenzie sú opatrné a len občas niečo skritizujem, alebo neskutočne vychválim. Takáto som aj v živote. Radšej sa prispôsobím, ako by som navrhla smer.Je to chyba ja viem.

Dá sa to vidieť aj na blogu. Mávam dlhé pauzi a teraz som neaktívna od leta. Keď nad tým premýšľam tak ma to buď mrzí a chýba blogovanie, alebo ma to vlastne vôbec nemrzí, lebo nemám chuť deliť sa s mojimi pocitmi na webe. Tento prístup je zlý, veľmi zlý. Veľa kníh, noviniek, akcií a vlastne všetkého mi uniká. Keby ste sa ma teraz opýtali, že aká je novinka na trhu, tak by som nevedela odpovedať. Úplne som stratila prehľad. Upadla som do takého divného stereotypu a blog som úplne vylúčila. Trieskam si hlavu o stôl? Samozrejme že áno! Je to so mnou zlé... Som lenivá a večne ustráchaná, bojím sa názoru iných a tak som pasívna.

Je načase sa konečne prebrať a rozhýbať. Ach veď je November a ja som od leta prečítala asi štyri knihy. Pfff! Je to smiešne. Momentálne mám rozčítaných Päťdesiat odtieňov temnoty, takže ak sa tu do konca mesiaca neobjaví recenzia, kľudne mi napíšte výhražný mail.

Body pre Aste, aby sa konečne spamätala:
1. Piť menej kávy, znižuje to IQ :D
2. Viac čítať!
3. Viac písať!
4. Nekvasiť pri televízore so slovami "bolí ma hlava"!
5. Rozhýbať telo, myšlienky, blog!
6. Opäť sa nájsť v mojom vlastnom zrkadlovom bludisku!

Tak to by sme mali priatelia :) Občas si na mňa spomeňte a držte mi pršteky. Ja sa zase ozvem! Nie sú to len prázdne slová.

Astesia

Vyhodnotenie súťaže ♥

Pred pár dňami skončila súťaž o knihy a teraz sa dozviete mená výhercov. Nejdem to nijako naťahovať,pretože mám pokazenú klávesnicu na notebooku a píšem tak, že len myškou vyklikávam písmenká. Zapojilo sa vás 37 a piatich odmením. =)
Knihy získavajú (tak rozhodol http://www.random.org):

Nikee
E_V_E
Timea
Veronica
Nataša

Gratulujem víťazkám =) Pošlem vám zaradom maily, pričom prvá bude mať na výber z piatich kníh a poslednej pošlem tú, čo ostane.

Astesia

Tieňom pobozkaná

Autor: Richelle Mead
Názov: Tieňom pobozkaná
Séria: Upírska Akadémia
Diel: Tretí
Pocity podočítaní: ... No ... Som zmetená, neviem či mám smútiť, alebo dostať zo seba zákerný smiech.

Upírska akadémia je najlepšia séria o upíroch na svete. Upírska akadémie ja úžasná. Och, Rose je jedna z najlepších ženských postáv a ešte k tomu neuveriteľne úžasný Dimitri. Toto sa ozýva po celom svete od fanúšikov akadémie a mne sa chce z toho občas zvracať. Niekedy rozmýšľam, čím je séria tak populárna. Podľa mňa je priemerná a existuje kopec lepších kníh. Toľko môj názor k tomu ošiaľu okolo Upírskej akadémie.

Po udalostiach z predchádzajúceho dielu, smrti kamaráta, zabitia strigojov, sa hlavná protagonistka Rose aj s ostatnými, vracia na Akadémiu sv. Vladimíra. Tam sa pre Rose a ostatných končiacich adeptov na strážcov, začína prax. Každému bude pridelený moroj a budú ho chrániť, pričom musia čeliť útokom od dospelých strážcov, ktorý budú akože predstavovať strigojov.  Táto časť v knihe ma pobavila, bolo to pekné osvieženie pomedzi všetky tie smutné dialógy o minulosti. Autorka ma konečne zaviedla aj na kráľovský dvor, ktorý je nádherný, aj keď dôvody návštevy neboli dovolenkové. Vyšlo najavo, že starý nepriateľ je stále na slobode a treba ho odsúdiť. Po odchode z kráľovského dvora (v polovici knihy), sa dej konečne rozbieha a začnú sa diať veľké veci.

Rose vidí duchov a zjavuje sa jej  Mason! Chce sa jej pomstiť, alebo ju pred niečím varovať? Dokonca jej Adrian (ó úžasný Adrian) tvrdí, že  má temnú auru, čo nie je vôbec dobré. Puto medzi Rose a Lissou, to ako ju vrátila raz dávno do sveta živých a Rose sa tak stala tieňom pobozkaná, je perfektne premyslené a páči sa mi. Konečne som si zvykla na Rose, ako hlavnú hrdinku a aj jej povahu, v predchádzajúcich dieloch ma privádzala do šialenstva, ale už je to lepšie. Lissu zbožňujem a taktiež Christiana a Adriana. No a Dimitri, radšej pomlčím... No nemusím ho. To čo si autorka pre hrdinov pripravila, bolo ťažké. Čo vlastne pre Rose znamená byť tieňom pobozkaná? Prečo chodia poniektorý moroji po škole dobitý? Kto im ubližuje? Akoto že Rose vidí duchov? Je snáď možné, že štíty okolo školy sú narušené? Kto za to môže?

Tento diel sa mi zatiaľ páčil najviac, bol akčný, aj smutný, aj vtipný aj záhadný... No aj tak to nebolo stopercentné. Ako všetci na sériu skladajú ódy, tak ja od nej očakávam oveľa viac a preto si to plné hodnotenie odo mňa nevyslúžila. Aj keď koniec stál za to! A tá posledná kapitola, ach. Ako toto bude pokračovať, si neviem predstaviť, ale v každom prípade sa neskutočne teším.

Astesia

Cinder

Autor:  Marissa Mayer
Názov: Cinder
Séria: Měsíční kroniky
Diel: Prvý
Pocity po dočítaní: Fíha, parádna kniha. Ale rozprávky zvyknú končiť inak...

Nikdy by som si nemyslela, že nejaký autor/autorka, si vezme šablónku z príbehu o popoluške a prerobí to na futuristickú rozprávku, ktorá sa nekončí ako všetky rozprávky. Cinder je kyborg (z časti robot a z časti človek), ktorá žije so svojou poručníčkou a dvoma nevlastnými sestrami v Novom Pekingu. Svet je po štvrtej svetovej vojne, veda prudko pokročila, ľudia, androidi a kyborgovia žijú bok po boku. Dokonca existuje aj rasa žijúca na mesiaci. Cinder to má ťažké. Je mechanička, nepamätá si svoju minulosť, pretože po havárii vznášadla takmer neprežila a museli k jej telu pripojiť robotické časti, čím sa stala kyborgom. Náhradná rodina ju nemá rada a aj ostatný ľudia sa jej obávajú. Jej život sa zmení, keď jej stánok na námestí navštívi princ Kai. Našli ste tam tu spojitosť s popoluškou? Svet po štvrtej svetovej vojne ešte stále nie je v bezpečí. Pred rokmi vypukla choroba zvaná letumóza, na ktorú neexistuje liek a nakazený zomrie za pár dní. Pozemšťania sa obávajú mesačnej kráľovnej a jej ľudu, pretože dokážu manipulovať z ľudskou mysľou a všetko si podmaniť. Šepká sa o strašných veciach, ktoré kráľovná plánuje.

Keď som sa o knihe dozvedela, myslela som si, že to bude pekný príbeh na motív známej rozprávky, no škaredo som sa pomýlila. O tejto Cinder by ste deťom určite nečítali. Autorka sa s nikým nemaznala. Či

Cinder, alebo Kai, ich rodiny, malé deti, nikomu to spisovateľka nezľahčovala. Miestami som sa hnevala, že je to až príliš kruté, ale to preto, lebo som čakala rozprávku. Miesto toho som čítala perfektný príbeh plný akcie, zaujímavých postáv a tajomstiev. Áno tajomstiev, ktorých podstatu som zistila asi okolo strany 40. Neprekážala mi predvídateľnosť knihy. Síce som pointu odhalila hneď, ale ešte stále tam boli menšie zaujímavé tajomstvá, nad ktorými bolo treba uvažovať.

Postavy som si obľúbila. Cinder  je veľmi príjemná hrdinka. Princ Kai bol nie len sexi, ale aj pobral rozumu. Keď sa objavili problémy, riešil ich ako chlap. Staral sa o dobro celej krajiny a nie len o svoje vlastné. Androidka Iko bola zase veselá kopa železa a plastu, ktorá sa strašne vždy chcela stať človekom. Stále sprevádzala Cinder a pomáhala jej. Za zmienku ešte stojí Pivoňka, nevlastná sestra Cinder. Také malé zlaté dievčatko, chcela by som ju za sestru.

Celkový dojem z knihy je skvelý. Štýl písania sa mi páčil, príbeh ma veľmi zaujal a postavy ma neotravovali. Miestami to bolo kruté a veľmi smutné, ale nie všetky rozprávky musia končiť happyendom. Som zvedavá, ako to pôjde s mesačnou kráľovnou ďalej. Teším sa na ďalší diel, ktorý by mal byť s predlohou červenej čiapočky.

Moje sladké šestnáste storočie

Autor: Rachel Hariss
Názov: Moje sladké šestnáste storočie
Séria: Moje sladké šestnáste storočie
Diel: Prvý
Pocity po dočítaní: Hmmm celkom nuda :D Ale dalo sa to, čítala som už aj väčšie koniny.

Obálka je na prvý pohľad nádherná, nápad je veľmi zaujímavý a z toho vyplynulo rozhodnutie, že si knihu prečítam. Začiatok bol obstojný, predpokladám že mnohokrát upravovaný a tak som bola zvedavá, čo všetko ma bude čakať v renesančnej Florencii. Ukázalo sa, že Florencia je prenádherná a opisy prostredia zvládla autorka na jednotku z hviezdičkou. Musela byť tak uchvátená sama sebou a prostredím, že zabudla dať Cat/Patience štipku zdravého rozumu.

Cat pochádza zo zazobanej rodiny. Otec pracuje v Hollywoode, jej matka strieda chlapov ako ponožky a ju čaká oslava sladkých šestnástich narodenín, ktoré bude režírovať jej macocha a odvysiela to dokonca MTV! Katastrofa však? Chudák dievča, toľko problémov a zlý osud(haha, irónia samozrejme)... občas sú

postavy doslova primitívne a vypatlané. Aby si ju otecko pred oslavou udobril, vezme ju na výlet do Florencie. Cat tam vstúpi do stanu a zrazu sa presunie časom o 500 rokov vzad. Myslela som si, že bude aspoň prekvapená, alebo sa zľakne, proste akákoľvek reakcia. Kdeže, Cat nad tým mávne rukou a ide si ďalej po svojom, nevadí jej, že je zrazu prijatá do rodiny jej strýka, nezamýšľa sa nad tým, že má novú rodinu, zahľadí sa hneď do prvého chalana čo stretne... Na to, že strávi v minulosti deväť dní, tak toho stihne priveľa.

Mne občas človek nevyhovie. Keď je príbeh prekomplikovaný, nebezpečný, akčný, proste poriadny, tak som nespokojná. No na druhej strane, keď je príbeh jednoduchý, dejovo aj charakterovo slabý, pokojný, tak mi to tiež nie je pochuti. Občas musím uvažovať , či som v poriadku. Ako oddychové čítanie je to skvelá voľba, no môže sa stať, že vás kniha unudí. Nič závratné sa tam nedeje, je to tuctový romantický príbeh, len je zasadený do šestnásteho storočia. Dej sa dá dať do jednej vety. Prišla som, videla som, zmenila som sa, odchádzam. Chýbali mi tam nejaké emócie, ale aspoň Cat na konci prehodnotila svoj doterajší postoj k životu. A posledná veta v epilógu? Nuž, pokračovanie by mohlo byť ešte zaujímavé.

Nešlo mi do hlavy pár detailov. Ako Cat hneď na prvý raz zistila, že to čo cíti, je vôňa čerstvo upečeného páva. Do minulosti sa preniesla aj s ruksakom, ktorý obsahoval, cez telefón, foťák, mentolky, spreje, voňavky, masky na tvár... všetko až po zubnú kefku a pár ďalších zbytočností. Zobrali by ste si toto všetko so sebou, keď idete len na dve hodinky do mesta? Najviac sa mi páčilo prostredie a to, že sa dalo pri knihe parádne zrelaxovať. Keď máte chuť, tak si knihu prečítajte, ak nie, tak o nič neprídete. Kníh ako je táto, existuje mnoho.

Astesia

Súťaž ♥♥♥

Ahoj :) Tak ste sa dočkali.10. 6. mal blog druhé narodeniny a 3. 7. som mala narodeniny ja. Prekvapivo mám 21 rokov, ale cítim sa tak na 16. Pri tejto príležitosti, som sa rozhodla niektorých z vás obdarovať.

♥Súťaž potrvá od 5.7.2014 do 5.8.2014
♥Súťaž je pre slovenských aj českých blogerov.
♥Ak máte menej ako 13 rokov, tak súťažíte len s povolením od rodiča (aj keď si to neviem overiť)

♥Ak sa chcete zapojiť, zanechajte pod príspevkom komentár. Napíšte tam vaše meno, email, aby som vás mohla v prípade výhry informovať a knihu, o ktorú by ste mali záujem. Výhercov bude päť, pričom prvý má na výber z piatich kníh, druhý zo štyroch... až ostane len jedna kniha, ktorá pripadne poslednému výhercovi.
Zrejme chcete vedieť, čo môžete vyhrať:) Tak si pozrite ceny:

 

Dúfam, že sa vám knihy páčia a niečo si vyberiete :) Súťaž je oficiálne zahájená :)

Astesia

Pod vražednou oblohou

Autor: Veronica Rossiová
Názov: Pod vražednou oblohou
Séria: Pod vražednou oblohou
Diel: Prvý
Pocity po dočítaní: Kokso, prečo som to pred rokm nedočítala? Neskutočný príbeh!

Aria žije v meste. Ktoré je veľmi malinké a nikdy tam nesvieti slnko. Ľudia žijú len vo virtuálnych svetoch a pripájajú sa do nich pomocou zariadenia zvané multyoko. Dokonalý svet bez bolesti, chorôb a kde je nekonečný život samozrejmosťou. Po nepríjemnom incidente sa Aria dostáva do sveta plného zvierat, kanibalov, divochov a nikdy nekončiacich éterových búrok, ktoré spália všetko na popol. Čaká tam na Ariu smrť?

Neviem prečo som knihu pred rokom nedočítala, pretože teraz som ju nechcela dať z ruky.  Prostredie je nebezpečné! Hlavným hrdinom sa môže na každom kroku prihodiť niečo zlé. Autorka ich teda vôbec nešetrila a komplikovala im cestu do bezpečia. Veľmi sa mi páčil jej nápad, že mnoho ľudí žijúcich pod vražednou oblohou má zosilnený nejaký zmysel. Buď je to zrak, alebo čuch, alebo sluch. Ja by som si vybrala zrejme sluch.

Aria a Sokol. Dvaja hlavný hrdinovia, ktorým dala autorka veľa priestoru a napísala príbeh z pohľadu Arie a aj Sokola. Každá kapitola nesie meno toho, z koho pohľadu sa budeme pozerať na príbeh. Dozvieme sa veľmi veľa o ich povahách a činoch. Postava Arie sa v príbehu postupne vyvíjala. Z ufňukanej podzemníčky sa stala nebojácna bojovníčka. Vzťah medzi ňou a Sokolom sa krásne mení a stupňuje. Potrebujú jeden druhého, aj keď sa tvária že to tak nie je. Príbeh je uveriteľný a rýchlo sa dá do neho vžiť.

 Prekážala mi však jedna vec. Často sa v knihách stáva, že postavy dokážu aj nemožné. No niekedy sú ich zranenia nezlučiteľné s činnosťou ktorú vykonávajú.  Ako mohla Aria týždeň kráčať na chodidlách, ktoré boli doráňané, krvácali a miestami nemala žiadnu kožu? No uznajte, že to nejde. Je problém kráčať s pľuzgiermi a nie to ešte s otvorenými ranami.

Myslela som si, že dokážem v tejto knihe predvídať, ale škaredo som sa zmýlila. Posledných pár strán sa zvrtlo úplne všetko, na čo som počas čítania prišla. Autorka mala príbeh krásne premyslený a na koniec si nechala veľké prekvapenie. Knihu odporúčam všetkým, čo majú radi napínavé príbehy. 

Astesia

Som roztrieštená

Autor: Tahereh Mafi
Názov: Som roztrieštená
Séria: Som roztrieštená
Diel: Prvý
Pocity po dočítaní: Tak som si prešla frustráciou, zasmiala som sa, zamilovala som sa, vynervovala som sa a nakoniec aj poplakala. Ach.

Do súdka s prečítanými distópiami som vhodila konečne aj knihu Som roztrieštená. Veru, aj ja sa po prečítaní cítim roztriešteno. Juliette, dievča zo smrtiacim dotykom ma chytilo a nepustilo. Jej dar by nechcel mať nikto. Nikto by nechcel žiť s pocitom, že dotykom zabíja. Ona s tým žije, bojuje, zmieruje sa. Odvrhnutá rodinou a tým, čo ostalo zo sveta, sa snaží nájsť samu seba.  Nakoniec nájde oveľa viac, ako dúfala.

Po smrti, ktorú nechtiac spôsobila, sa Juliette ocitá v ústave vezení , aby viac nikomu neublížila. Je na pokraji smrti, šance na jedlo sú mizivé a sprcha je luxus... po príchode spoluväzňa sa všetko mení. Po príchode Adama sa mení aj Juliette. Po príchode Adama, som všetkých mojich doterajších milovaných hrdinov posunula o stupienok nižšie. Spolu s ním sa dostáva do rúk mladého Warnera, ktorý chce ovládnuť svet. Teda, jeho zostatky a vybudovať všetko nanovo. Je to psychopat a neznášala som ho od prvej chvíle. Správal sa ako slizký chrapúň. Vždy keď sa objavil na scéne, tak mi dvíhalo žalúdok. Teší ma, že si Juliette zachovala od neho odstup. Jej povaha sa mi páči. Nie je dokonalá, nebojácna ale ani rozmaznaná, stukajúca a nezaťažovala ma zbytočnými vnútornými rozhovormi. Je úplne normála, ako každý jeden z nás a vďaka nej bola táto kniha ešte uveriteľnejšia.

Zaujímavé je, že samotný dej by sa dal zhrnúť do niekoľkých bodov a nakoniec zistím, že sa v knihe ani veľa neudialo, ale za to štýl písania je neuveriteľný. Ja vám tie body vypíšem.

1. Väzenie, v ktorom sa Juliette trápi a premýšľa, kým sa neukáže Adam. Pocit: Zaujímavý začiatok som zvedavá na pokračovanie.
2. Warner, ktorého je všade plno, nedá Juliette pokoj a chce aby mu patrila. Aby spolu s ňou ovládol svet. Pocit: Vykrútila by som mu krk, začínam byť nervózna.
3. Útek spolu s Adamom. Pocit: Tŕpnem a čakám čo bude ďalej.
4. Chvíľka pokoja. Pocit: Vychutnávam si ju a oddychujem.
5.Znovu útek, nikde nie je bezpečne. Pocit: Idem si dohrýzť všetky nechty. Dvíha sa mi žalúdok. Plačem. Žalúdok mám stále kdesi v krku. Čo? Ako? Prečo?
6. Útočisko a veľa vysvetľujúci koniec. Pocity: Potláčam slzy, som spokojná, zatváram knihu.
Vidíte? Vážne tam toho nie je veľa. Ale ten štýl písania, neskutočne veľa prirovnaní, metafor a podobných “sránd“, ako aj preškrtávané myšlienky vás budú nútiť čítať ďalej.

Miestami som otvárala ústa. Toto čítanie ma fakt vzalo. Naposledy som sa tak cítila pri čítaní Drozdajky. Dostávala som jednu facku za druhou, naskytlo sa hrozne veľa otázok a tajomstiev, pri ktorých som zatajovala dych. Ako to, že sa Juliette môže predsa len niekoho dotknúť? O čo konkrétne ide Warnerovi? Dá sa niekomu veriť? Stále som miestami zmätená a pochybujem o vlastných záveroch a teóriách, čo som si vytvorila. Adam je pre mňa zlatíčko, veľmi sa mi zapáčil a dúfam, že sa nezmení. Za zmienku stojí aj postava vojaka menom Kenji. Má parádny humor, no dokáže byť aj seriózny. Taký človiečik čo mi čítanie spríjemňoval a miestami ma upokojoval. Kto ešte nečítal knihu, nech si ju čo najskôr vezme do ruky! Určite nebudete ľutovať.

Astesia