Zhrnutie myšlienok: Charlieho malé tajomstvá - Stephen Chbosky

Neviem ako začať. Prečítala som už veľa kníh a napísala aj dosť recenzií. Lenže knihy ktoré obvykle čítam, sú fantasy knihy, kde ide o lásku, záchranu sveta, kúzla, neobyčajné veci, zlé príšery, vzbury proti systému... Viem podľa čoho mám knihu hodnotiť, čo sa mi na nej páčilo a čo nie. A keď potom vezmem do ruky knihu, ako Charlieho malé tajomstvá, ktorá nie je vymyslená, ale je o živote, skutočných ľuďoch a vzťahoch, problémoch dospievajúcich ľudí, mám problém to zhrnúť.

Dôvodom nie je len to, že také knihy nečítam, ale aj to ako bola napísaná. Je písaná vo forme listov, ktoré píše Charlie, niekomu neznámemu. Pri čítaní som mala pocit, že tá osoba, ktorej píše som ja. Preto mi je divné nejako to zhrnúť. Príde mi to, ako keby som mala vyzradiť tajomstvá, ktoré boli písané len mne a nikomu inému. Viem že je to kniha a čítajú ju ľudia na celom svete, ale aj tak mám z nej dojem, že bola venovaná mne.

O Charliem napíšem len toľko, že je to výnimočný chlapec, ktorý sa snaží žiť najlepšie ako len vie a uprednostňuje iných pred sebou samým. Získa priateľov, zamiluje sa, bude mať dievča, okúsi nejednu drogu, dostane sa do bitiek, problémov, prezradí nám ako to chodí v jeho rodine, prežijeme aj príbehy jeho kamarátov a súrodencov. Pri čítaní som sa občas smiala, niekedy som bola smutná a pri čítaní epilógu, som sa rozplakala. Neraz som už slzila pri čítaní, niekedy preto že niekto zomrel, niekedy preto že to bolo ťažké, niekedy to boli slzy šťastia, pretože to bolo krásne. Ale slzy ktoré som venovala tejto knihe boli iné. Rozplakalo ma to preto, že taký je život, to čo sa stalo Charliemu, si určite prežilo veľa teenagerov a nemali pri sebe nikoho, kto by im pomohol.

V stránkach tejto útlej knižky som našla aj samu seba. Sú tam veci, čo sa mi stali a teraz viem že som ich neriešila práve najlepšie, ale pocit, že v tom nie som sama a že vo svete je veľa takých čo si prešli takými vecami, je akoby upokojujúci. Našla som tam aj zopár mojich kamarátov. Paradoxne to boli chlapci a dúfam že ich prehovorím na čítanie knihy. Možno by im to pomohlo a obaja by sa pozerali na život aj inak.

To čítanie bolo vážne zaujímavé. Neviem či pochopíte, čo všetko mi kniha dala, ale pre mňa to bol obrovský zážitok. Odporučila  by som ju každému, kto sa občas cíti sám a má pocit, že ľudia ho nevnímajú a nechápu. Verte, vždy sa nájde niekto, kto si vás vypočuje a podporí vás v živote. Som rada, že mám také dve osoby, aj keď sa k nim často nesprávam fér. Zbožňujem ich a viem že to nemajú so mnou ľahké.

Na záver ešte poviem, že kniha ma vážne prinútila popremýšľať o sebe a prehodnotiť mnoho vecí.