Stránky

sobota 30. júna 2012

On my wishlist *1


Meme má na svedomí Book Chick City Každý týždeň uverejním jednu kihu, ktorúchcem mať na svojej poličke, alebo si je prečítať. Môžu to byť knihy staré, nové, očakávané...Proste knihy.

Dnes je ten deň, keď začínam so svojím prvým meme:) po dlhšom uvažovaní som sa orzhodla, čím začnem. Plánujem sa zapojiť aj do jedného letného dumania, tak sa máte na čo tešiť.

Do meme On my wishlist som dnes vybrala:


Dôvod: Na knihu som čítala veľa recenzií a zaujala ma. Veľmi rada sa bojím a aj teraz mám takú chuť na strach. Kniha je vraj strachom dosť pretkaná. Teším sa keď ju budem čítať, lebo v noci moje podvedomie vyprodukuje určite kvalitné nočné mory :)



Astesia

streda 27. júna 2012

Nádherné Tvory


AutorKami Garciová a Margaret Stohlová
Názov:
 Nádherné Tvory
Séria:  Prekliaty zaklínači
Diel:
Prvý
Počet strán: 384 str.




Reakcie
na začiatku čítania: „Nie zase nejaký nudný príbeh a ešte k tomu písaný v prvej osobe z chlapcovho pohľadu. Dúfam že nebude mať vnútorné myslenie príliš zženštilé.“  Reakcie počas čítania: „Fuhá zrejme som sa hlboko sekla .“ Reakcia po dočítaní: „Haló nech už mám v ruke druhú časť série. Toto bola fakt bomba.“




Príbeh sa odohráva v mestečku nazývanom Gatlin. Má typické  črty malomesta. Každý sa s každým pozná, vedia o dennej rutine suseda, vedia keď sa neukážete v kostole, každý ohovára každého, nedovidia si ďalej ako na špičku nosa, uzavretá komunita posadnutá občianskou vojnou spred mnohých rokov, ktorý medzi seba nepustia nikoho kto sa nenarodil a nevyrástol v ich meste. Hádajte čo sa však stane. Pokojný život mesta naruší nové dievča, Lena Duchanesová, ktorá sa prisťahuje ku strýkovi, ktorého nikto nevidel už mnohé roky a ktorý žije v strašidelnom dome, ku ktorému sa nikto neodváži priblížiť. V tejto časti som si povedala aké trápne klišé a knihu takmer zatvorila.

Ethan Lawson Wate je jeden z dvoch hlavných postáv knihy. Z jeho pohľadu je rozprávaný aj príbeh. Žije s otcom a ženou ktorá je niečo ako jeho pestúnka už odmalička. S Lenou sa zoznámi v škole, a zistí že ju vlastne už dlho pozná zo snov. Na škole je terorizovaná a on je jediný kto sa s ňou rozpráva a pomáha jej prežiť tlak nenávistných  teenagerov. Postupne sa dozvedá mnohé o nej aj o jej strýkovi a dome na Havranej. Veľmi som sa bavila na spôsobe akým sa Lena a Ethan dorozumievajú, pretože ako dieťa som si stále predstavovala, ako takto komunikujem s kamarátom. Povaha Ethana je dosť chlapčenská aj keď je kniha písaná dvoma autorkami.



Dejová  línia smeruje k Leniným narodeninám, kedy ju čaká rozhodnutie. Temnota, alebo svetlo. Má však na výber, alebo je jej cesta už vopred napísaná perom osudu? Nájdu spôsob aby zachránili jeden druhého? Nakoľko sú prepojené ich duše a čo to spôsobuje? Autorky nám ponúkajú jednu záhadu za druhou. Kniha nie je veľmi predvídateľná a za to, má u mňa veľké plus.






 Postavy sa len tak bezducho neobjavujú a znova nemiznú. Každá má čo povedať a vniesť nové svetlo na cestu Leny a Ethana. Nie je to len ďalší nudný a bezduchý romantický príbeh. Vyhneme sa vyumelkovaným, plytkým a ufňukaným chovaním postáv. Bolo to napínavé, krásne, záhadné, miestami romantické a duchaplné. Ethan sa zapísal na môj zoznam úžasných knižných hrdinov, a to na dosť vysokej priečke . Knihu vrelo odporúčam. Je príliš krásna na to, aby ste sa jej vyhli. Dostáva plný počet vločiek
J



Astesia



utorok 26. júna 2012

Ja a meme.

Uvažovala som, že by som mohla začať s nejakým meme. Ale ako to už u mňa býva zvykom, neviem sa rozhodnúť. Chcela som napr. top 10, ale mám prečítaných ešte málo kníh a nechcem aby sa v topkách opakovalo to isté. Prázdniny sú dlhé, no na letné dumania a podobné miniprojekty si ešte netrúfam :) V dohľadnej dobe sa určite zapojím, alebo sama vymyslím nejakú pravidelnú rubriku, do ktorej budem prispievať. Potrebovalo by to nejaký silný nápad :)


Astesia

sobota 23. júna 2012

Navždy


Autor: Alyson Noel
Názov: Navždy
Séria: 
Nesmrteľný
Diel: Prvý
Počet strán:
320 str.

Dnes len krátka recenzia :) V tom teple sa mi asi uvarí mozog. Aj u vás je to podobne? :) Ale aspoň si konečne môžeme užívať leto. 






Moja drahá Ever čo ti to len urobili. Čítala som veľmi veľa recenzií na túto sériu. Väčšina z nich nebola pozitívna, tak som bola zvedavá, čo je na knihe také zlé. No nebola to až taká katastrofa,  ale ani ju nemôžem ospevovať. Radím ju medzi knihy „áno existuje taká kniha a áno čítala som ju“ nič dych berúce mi Navždy neponúkla. Sprvu to vyzerá zaujímavo aury, myšlienky, ľudské energie a jej dvaja trafený a jediný kamaráti. Nemôžem jej vyčítať ako sa chová má na to plné právo, veď prišla o celú rodinu. Ale po 60 stranách jej ustavičného fňukania, aká je ona nešťastná chuderka, ako musí žiť vo vile so sestrou jej mŕtveho otca, mať bazén, herňu, veľkú izbu, vírivú vaňu a plochú telku to začína trošku liezť na nervy.

Ever číta myšlienky všetkých v okolí, keď tu zrazu, moment už to príde „bum“! Zjaví sa chalan. Najdokonalejší, najmúdrejší, najzmyselnejší a samé naj naj a ach ach. Damen flirtuje so spolužiačkou a ach nie Ever ho nenávidí. Moment! Damen sa pozrel na Ever och ona ho miluje. Raz miluje raz nenávidí...Už by sa mohlo dievča rozhodnúť. Vráťme sa k myšlienkam a aurám. Ako náhle sa hrdinka ocitá vedľa Damena, nič nevidí a nič nepočuje. Je to ako malý zázrak. Stále sa však nedokáže prestať sťažovať, aký je život nefér a je paranoidná. Plus si u mňa získala vtedy, keď sa dozvedela ako to celé vlastne je a namiesto toho aby mu padla k nohám a uctievala ho ako božstvo, tak ho radšej pošle preč. Ku koncu ako to už býva sa jej snaží niekto siahnuť na život, ale láska vždy víťazí.

Veľmi knihe chýbajú opisy. Nedokázala som si mnohokrát predstaviť, ako vyzerá scéna, kde sa príbeh práve odohráva. Zato tulipány sú opisované stále. Tulipán, tulipán a znova tulipán. Damen stačilo! Čo bude s toľkými kvetmi robiť? Príjemne to oživuje jej mŕtva sestra Riley. Bez nej by bol dej ešte chudobnejší. Po celkovom zhodnotení je to milý, aj keď už otrepaný príbeh. Keď vás bezcharakterné a zamilované hrdinky ešte neunudili (tak ako mňa), pustite sa do čítania.







Astesia

streda 20. júna 2012

Úsvit časť 2.- Teaser


Pozrite čo dnes bolo zverejnené :) tešíte sa už na zakončenie tejto série? Alebo by ste chceli ešte ďalšie pokračovanie o obľúbenom (u niekoho možno nie) páre? :) Myslím, že z Twilightu sa už viac "vyžmýkať" nedá. Ja som si sériu zamilovala. Viacej knižnú ako filmovú. Nepasuje mi herecké obsadenie a z Pattinsona vážne unesená niesom. Ale sto ľudí, sto chutí. Pre niekoho môže byť práve on mužský ideál.

Astesia

utorok 19. júna 2012

Hry o život



Autor: Suzanne Collinsová
Názov:
Hry o život
Séria:
Hry o život
Diel:
Prvý
Počet strán:
272 str.



Niektoré knihy sa recenzujú dosť ťažko. Keby som to mala obmedziť na citoslovcia bolo by to: „ach, páni, íííj, fuh, aaaaach, doh, aaaaaaaa, fňuk“ a tak podobne. Kto už knihu čítal, tak ma určite pochopil. A pre tých, ktorí ešte nie, napíšem v zrozumiteľnej reči.





Prvý krát som knihu čítala na Vianoce v roku 2010. Bola som zhrozená. Zavrieť 24 detí do arény, dať im všetko možné aj nemožné a čakať kto vyhrá. Nie nehrajú sa na skrývačku. Musia sa pozabíjať. Kto ostane žiť (bez ruky, či nohy, pomätený, na tom vôbec nezáleží) je víťaz. Kto sú vlastne súťažiaci? Deti od 12 do 18 rokov. Veľký vekový rozdiel však? Ako sa môže 12 ročné dievča  ubrániť proti 18 ročnému chlapcovi? Pritom pochádzajú z rozličných okresov očíslovaných od 1 až po 12. Rozprestierajú sa v bývalej USA (áno vidíte dobre bývalej, svet sa totiž po mnohých vojnách zmenil na nepoznanie) a každý je špecializovaný na niečo iné.


Katniss a Peeta pochádzajú z dvanástky, ktorá sa špecializuje na výrobu uhlia. Žijú len z ruky do úst. Šetriť sa nedá, nieje totiž z čoho. Na poriadok v okrese dohliadajú mierotvorcovia. Peeta je syn pekára, no Katniss je polosirota. Živí seba a aj matku a mladšiu sestru. Ich okolie ohradzuje plot, ale ona a jej kamarát Gale, našli odvahu a chodia loviť za plot. Úroveň života je na mizernom stupni a to vo viacerých okresoch. Netýka sa to Sídla, ktoré riadi to čo z Ameriky ostalo. Sídlo je úchvatné, farebné, bohaté, plné ľudí čakajúcich na najväčšiu udalosť roka. Hry o život sa konajú už 74 rokov. Je to reality šou, ktorá ma pripomínať ohavnú vojnu.


Hltala som každú jednu stranu knihy doslova z otvorenými ústami. Bolo to opísané tak skutočne, že po jej dočítaní mi trvalo o niečo dlhšie, kým som sa vrátila späť do reality. Aréna bola brutálna. Nájdete v nej les, jazero, suchú oblasť. Prekvapí vás teplo, chlad, nebezpečné nástrahy, nemáte takmer žiadne jedlo, nebezpečné tvory. Ste vystrašený, unavený a v niektorých prípadoch si želáte vlastnú smrť. Katniss som si veľmi obľúbila. Nebola sentimentálna a uplakaná, nefňukala že si nemohla kúpiť najnovší model šiat, nezaujímala ju dokonca ani láska. Chcela sa dostať z arény živá a postarať sa o rodinu.

Romantické scény som si vychutnávala. Chcela som stále viac a viac Peetu a Katniss v spoločnom objatí. Viac ich lásky aj keď...no dočítate sa sami. Zimomriavky mám ešte stále, keď si spomeniem na niektoré chvíle. Až príliš som sa vžila do hrdinky. Príbeh ma úplne dostal. Kniha sa dočkala aj filmového spracovania, ktoré je tiež veľmi dobré. Dávam zaslúžených 5 vločiek.  



    
                                       

Astesia 




nedeľa 17. júna 2012

Sledovať sa nepatrí! časť 2.


„Vždy tu bolo toľko hrobov?“ opatrne som jeden prekročila. Zdalo sa mi, že čím ďalej ideme, tým ich je stále viac. Stihlo sa úplne zotmieť a mesiac nesvietil. Ela použila jej telefón, aby sme si videli pod nohy.
„Myslím že hej. Zabudla som aké je to tu obrovské. Počkaj chvíľku.“ Zastala a začala sa obzerať okolo seba. „Myslím že ideme správne. Keby že som upír kam pôjdem? Predsa medzi staré stromy. Tam sa za mnou nikto neodváži. Ha! Ale nepočítal so mnou.“
„Mám zlý pocit. Po chrbte mi behá mráz a chýba mi mesiac. Nemal už byť dávno na oblohe?“
„Ale upokoj sa.“ mávla rukou a otočila sa mi chrbtom. „Poviem ti len toľko,“ pridala so kroku „že je očividne zamračené a len si niečo nahováraš. Mňa ženie dopredu spaľujúca láska tak sa neboj.“
Neverila som jej ani slovo. Bála sa rovnako ako ja, len si to odmietala priznať.
„Ela to stačilo!“ chytila som ju za ruku a otočila tvárou k sebe. „Je to šialené. Ak nás objaví policajná hliadka dajú nám pokutu. Ako náhle sa cintorín zamkne, nesmie sa sem chodiť. Poďme domou, prosím.“ Nevidela som jej poriadne do tváre, takže som nemohla vedieť ako sa tvári.
„Vráť sa ale bezomňa. Určite som ho videla a išiel tam.“ Ukázala pred seba. „Takú možnosť už nemusím mať. Ja pokračujem a ty sa rozhodni.“ Vytrhla sa mi a vykročila. Nechcela som ju nechať samú. Stále tu bola možnosť, že sa jej to len zdalo a nikto tam nebude. Neviem čo bude horšie vidieť ju nadšenú alebo sklamanú. Dobehla som ju a mlčky išla vedľa nej.
„Aha pozri.“ Natešene šepla. „Hovorila som že som ho videla. Poď skryjeme sa tam na kraji. Dva lístky na upíra do prvého radu prosím.“ Hlas sa jej chvel vzrušením. Rozbúchalo sa mi srdce. Nemyslela som si že ho nájdeme. Bol ku nám otočený chrbtom a nad niečo sa skláňal. Mysľou mi prebehlo že je to jeho obeť. Striaslo ma z predstavy. Keď sa trošku posunul, odkryl ruksak. Uf to mi odľahlo. Niečo z neho vybral a rozostavil okolo seba.
„Nič nevidím. Poď prejdeme ešte bližšie.“ Ela vstala a začala sa presúvať k hrubému stromu. „Domča poď už.“ Mala som veľa dôvodov ostať na mieste, ale zvedavosť ma premohla.
„Čo myslíš že robí?“ čupla som si ku kmeňu.
„Neviem, ale zistím to.“ Vyšla z poza stromu a očividne sa ho chystala osloviť.
„Prestaň!“ stiahla som ju na zem. „To nie je dobrý nápad.“
„Prečo?“
„A čo by si sa ho pýtala?“
„No, pripúšťam to neviem.“ Aj v tej tme som vedela že je červená. Pozrela sa opäť na svoj objekt záujmu. „Konečne budeme niečo vidieť, zapaľuje sviečky.“
Zahľadela som sa na postavu pred nami. Bol dosť vysoký. Prechádzal z miesta na miesto a kládol na zem zapálené sviečky. Opäť sa vrátil k ruksaku a siahol doň. Vo svetle sviečok sa zaleskla strieborná dýka. Začala sa mi krútiť hlava. Nebol to Jakub ako čakala Ela, ale bol nádherný. Čierne vlasy mal strapaté a na tvári napätý výraz.
„Neviem kto to je, ale je hriešne krásny.“ Vzdychla si Ela.
Postavil sa do stredu všetkých sviečok a zdvihol dýku. Vtedy mi to celé došlo. Porezal si dlaň a krv nechal kvapkať na zem. Chytila som kamarátku a začala ju ťahať preč. Nechcela som vidieť a ani počuť to, čo som si myslela že bude nasledovať.
„Nemáme tu čo robiť. Toto nie je pre naše oči. Ela musíme utekať.“
„Čo? Nie. Prečo?“ tvárila sa zmetene.
„Sviečky tvoria pentagram, práve si porezal ruku, chystá sa niečo vyvolať musíme preč.“ Na dlani ma pálila vlastná jazva.  Nedávno som sa o niečo také pokúšala sama.
„Už vstávam.“ Pípla celá bledá. Bolo však pozde. Práve začal recitovať. Stiahla som ju na seba a zapchala jej dlaňou ústa.


Astesia