Inkarceron

Autor: Catherine Fisherová
Názov: Inkarceron
Séria: Inkarceron
Diel: Prvý
Počet strán: 328 str.

Kto očakáva romantický príbeh, ako sa chlapec z väzenia a dievčina z vonku do seba zamilujú, budú sa snažiť dostať jeden k druhému z čistej lásky a stránky budú plne krásnych vzdychov, ako sa milujú a aký je osud nespravodlivý, tak čelom vzad a odchod! Inkarceron nie je romantická spatlanina fantasy žánru. Inkarceron je fantasy ako sa patrí!

Inkarceron je väzenie, ktoré bolo postavené veľmi dávno, aby sa ľudia zbavili zločincov a zla. Tí čo sú vnútri, myslia si, že vonku je raj. Tí čo sú vonku, myslia si, že vnútri je raj. Finn je väzeň, ktorý tvrdí, že sa narodil mimo Inkarcerona a máva vidiny. Snaží sa spolu so spoločníkmi nájsť cestu von. Existuje len legenda o úniku a o záhadnom mužovi menom Sapphique. On jediný vraj raz ušiel a Finn teraz kráča v jeho stopách. Mimo väzenia žije Klaudia a je to dcéra strážcu Inkarcerona. Čaká ju nechcený sobáš a život po ktorom netúži. Ona a jej učiteľ sa naopak snažia nájsť väzenie a zistia pri tom tajomstvá, ktoré mali byť navždy utajené.

Fisherovej sa podarilo vytvoriť zaujímavé prostredie. Či už rozľahlé väzenie v ktorom sú lesy, hory, mestá, jazerá, zvieratá... Alebo vonkajší svet, ktorý je veľmi vyspelí, ale musí dodržiavať protokol, takže sa žije ako v 17. storočí. Viac ako prostredie ma zaujal fakt, že v krajine je zakázaný pokrok. Akoby všetko zamrzlo v čase a nič iné sa nemohlo vynaliezať. Dokonca aj umelci majú povolené len kopírovať už existujúce diela. Samozrejme každý protokol sa dá nejako obísť a techniku ukrývať.

Kniha sa zameriava raz na život Klaudie a raz na život Finna. Pred každou kapitolou je vložený malý text, alebo báseň, ktorá nás oboznamuje ešte s inými vecami, aby sme lepšie porozumeli, čo sa vlastne v minulosti stalo. Hlavnú pointu som odhalila už v prvej tretine knihy, ale vôbec mi to neprekážalo. Autorka ma stále nútila pochybovať a vkladala tam neskutočné dejové zvraty. Len ťažko sa dalo predvídať, čo sa stane v ďalšej kapitole. Na konci bolo mnoho vecí objasnených, ale ešte ďalšie sa predpokladám vysvetlia v pokračovaní. Posledných 40 strán som hltala doslova s otvorenými ústami, pretože prekvapení bolo priveľa.

Ako to už u mňa býva, neobľúbila som si hlavných hrdinov (aj keď sú veľmi sympatickí), ale dve vedľajšie postavy. Klaudiinho učiteľa Jareda a Finnovu spoločníčku Attiu. Klaudia by bez Jareda len ťažko našla odpovede. Kľúč, ktorý sa nachádza na obale knihy, má samozrejme úlohu aj v deji. Mnohokrát som zatvárala knihu, len aby som si ho mohla obzrieť, či vážne vyzerá tak, ako je opisovaný.

Predtým, ako som začala knihu čítať, som o nej vedela veľmi málo. Očakávania som nemala žiadne a už po päťdesiatich stranách som bola nadšená. Bolo to niečo iné, ako príbehy prečítané doteraz. Miestami mi to pripomínalo Verneove knihy. Bolo to napínavé, mystické, diali sa neočakávané veci a Inkarceron sa prepracoval na miesto druhej najlepšej knihy prečítanej za rok 2012. Plný počet vločiek!

Astesia