Škola Noci 9- Ukážka

Tak a máme tu ukážku z ôsmeho dielu Školy Noci. Zdá sa, že príbeh o upírke Zoey a jej kamarátoch nemá konca. Príbeh je tak hrozný, nelogický, prehnaný, trápny... až ho zbožňujem. Dokážem pri knihách dokonale vypnúť a to občas vážne potrebujem. 4.9.2012 sa kniha objaví v kníhkupectvách. Obálka sa im opäť podarila. Všetky sú tak krásne farebné a mne spestrujú poličku.

Anotácia: Predurčená je deviatym pokračovaním série Škola noci. Zoey sa vrátila do tulskej Školy noci a znova musí čeliť Neferet, lebo tá čoraz väčšmi prepadá Temnote. Lenže na to, aby Zoey a jej priatelia získali podporu Najvyššej rady, treba Neferet usvedčiť. Bohyňa darovala Rephaimovi ľudskú podobu aspoň v noci, a tak konečne môže tráviť čas spoločne so Stevie Rae. Ale možno mu veriť? V snahe spôsobiť chaos Neferet privádza do Školy noci aj ostatné červené mláďatá a ľudí, ktorí majú upírom pomáhať pri podradnejších prácach. V Škole noci sa zjaví aj záhadný Aurox – krásny chlapec, ktorého vraj Neferet dostala od Nyx. V skutočnosti ho stvorili na to, aby sa stal kňažkinou smrtonosnou zbraňou. No Zoey v ňom prebúdza ľudskosť a v Auroxovi bojuje súcit s volaním Temnoty. Podarí sa odhaliť skutočnú tvár Neferet, kým zničí Svetlo? Môže Zoey ovplyvniť to, čo v Auroxovi uvidela cez jasnovidecký kameň, a zachrániť tak pred ním svojich priateľov?


Ukážka: 

Astesia

I can be anyone... *5

Štvrtkové meme organizované mnou a E_V_E.

Vyber si knižného hrdinu: hlavná postava, vedľajšia postava, pes, mačka, duch,je to na tebe. Popíš čitateľom prečo si si postavu vybral/a. Vyber jednu jeho životnú situáciu (snažme sa nespoilerovať ;)). Staň sa zvolenou postavou a napíš čo by si na jeho mieste urobil TY.

Tak a máme tu ďalší štvrtok. Je to posledný prázdninový štvrtok, takže využívajte voľno a slnko. Dnes som si pre vás pripravila takú jednoduchú a zasnívanú postavu.

Môj dnešný hrdina: Luna Lovegoodová z Harryho Pottera od J. K. Rowlingovej

Dôvod: Pretože sa často pohybujem medzi ľuďmi zasnívaná. Rada si vymýšľam vlastné nezmysli a leziem ostatným mojou predstavivosťou na nervy. Luna mi v knihách zapasovala. Stala sa jednou z mojich najobľúbenejších čarodejníc, čo kedy študovali na Rokforte. Priateľská, odvážna, pravdovravná a vždy ma pobavila. Rada by som bola ňou. Dostala by som sa tak aj do Rokfortu. Hmm a pokúsila sa vypátrať Krčorohého Chrapogota (dúfam že som to napísala správne).

Situácia: Mám rada keď sa prvý krát stretne s Harrym, keď ide na metlobal s levím klobúkom, keď bojuje na ministerstve... Luna je všade perfektná :)

Moja zmena: Nie, nie dnes nič nemením. Chcela by som byť na chvíľu ňou, a nič nemeniť. Bol by hriech kecať Lune do života :)

Astesia

Prečo sa toľko hovorí o 12. septembri?

Odpoveď je jednoduchá. Dlho sa len špekulovalo a šepkalo, ale čoskoro sa knižným závislákom splní vytúžený sen. Knižná séria Nástroje Smrteľníkov a jej prvá časť Mesto kostí, sa 12. septembra objaví na policiach kníhkupectiev. Ďakujeme vydavateľstvu Slovart. Prebal knihy už obletel niekoľko blogov a ja sa tiež pridávam do zástupu nadšencov.

Ako sa vám páči obálka? Síce nieje zachovaný originál, ale tá naša je jednoduchá a nádherná. Kto ste knihu už čítali (ja už áno), určite si ju radi prečítate ešte raz v SLOVENSKOM jazyku. Pre tých, ktorí ešte neviete aká je kniha úžasná, mám len jeden odkaz- Šup 12. septembra do kníhkupectva! Ak ešte nieste dostatočne "nažhavení" tu máte anotáciu.

Pätnásťročná Clary Freyová sa v nočnom klube stane svedkom vraždy – vraždy, ktorú spáchali traja tínedžeri so zvláštnymi tetovaniami na tele a s prapodivnými zbraňami. Stačí len okamih a všetky telá jej zrazu zmiznú pred očami. Potom je naozaj ťažké zavolať policajtov, aby vyšetrili vraždu neviditeľnej obete neviditeľnými tínedžermi. Tak sa Clary prvýkrát stretla s Jaceom, Tieňolovcom, ktorý zbavuje náš svet démonov. Clary je vtiahnutá do Jaceovho sveta, jej mama zmizne a ju napadne démon. Ale prečo majú démoni záujem o Clary a jej mamu? A prečo Clary ako jediná vidí Tieňolovcov a svet démonov?

Už ste sa začali tešiť? A nezabudnite sledovať stránku Tieňolovci na Facebooku 

Astesia

Potřeštěné letní kniho-dumání *6

PLK-D od VeEee časť u mňa šiesta, ale celkovo deviata=posledná. Je zaujímavé, ako to leto rýchlo prešlo. Začínalo sa 1.7. a dnes už máme koniec mesiaca August. Objavilo sa mnoho zaujímavých a vtipných tém. Niektorých som sa nezúčastnila, pretože som bola odcestovaná a mnohokrát bez prístupu na internet. Nie stále nám vychádzajú veci tak, ako by sme chceli. Téma na dnes znie: Knihy, ktoré nezabije ani chlór.

Jsou knihy a knihy. Na jedny nedáme dopustit a druhé bychom nejradši už nikdy neviděli. Jenže všichni ostatní okolo vás o nich neustále melou, vynášejí je do nebes a vy je tak máte neustále na očích a prostě se jich nemůžete zbavit. Sestavte seznam 5 knih, které jsou nesmrtelné, ale vám spíš pijí krev a napište, proč jste si vybrali právě je.

Knihy ktoré by som nenávidela, sa zatiaľ neobjavili. Sú však také, o ktorých ľudia v mojom okolí neustále hovoria a ja som ich ešte z trucu ani nečítala. Nemám rada, keď sa mi niekto snaží nanútiť nielen knihu, ale aj nejaký pocit, činnosť proste čokoľvek, pre čo som sa ešte sama nerozhodla. Sem by som mohla zaradiť Upírske Denníky. Zovšadiaľ som počúvala aké je to perfektné a aký sú bratia Salvatorovci chutný. Po knihe som nesiahla. Zo seriálu som videla len niekoľko častí a nepáčil sa mi. Ďalšou knihou je Hostiteľ. Mala som ju doma už viackrát, ale prečítala len 30 strán. Problém bol rovnaký. Každý ju ospevoval a vnucoval mi ju. Možno je vážne dobrá a je to moja chyba, že stále neviem o čo v nej ide. Takmer som neprečítala ani Divergenciu, pretože bolo okolo nej obrovské haló. 

Iný prípad je z knihami, ktoré som už prečítala, páčili sa mi, ale stále počúvam aké sú perfektné a rada by som ich spálila. Sem treba zaradiť Twilight a prvú časť série Vlci z Mercy Falls - Triaška. Viac kníh ma teraz nenapadne, ale určite by sa našli.

Astesia

Som Bosorka

Autor: Vita Jamborová
Názov: Som Bosorka
Počet strán:  488 str.

Vita Jamborová, ktorá prežila detstvo v Ukrajine, neskôr pôsobila v Českej republike a nakoniec sa usídlila na Slovensku, je autorkou románu Som Bosorka. Nie je to jej debut, ale zatiaľ jediná kniha, ktorú som od nej čítala.

Naša hrdinka Adriana sa v detstve stala bosorkou (čarodejnicou, strigou...pomenujte ju ako len chcete), čiže pubertu si spestrovala čarami a aj v dospelosti ich hodne využívala. Dostala možnosť pracovať pre nádherného chlapa a jej dobrodružstvá sa mohli začať. Ardet, jej zamestnávateľ, je totiž vášnivý zberateľ vzácnych historických predmetov. Spoločne aj s jeho týmom, začnú cestovať po svete a naháňať sa za tajomstvami. Najprv je to kľúč, neskôr amulet a nakoniec záchrana Adrianinej budúcnosti.

Postavy nie sú komplikované a dá sa na ne ľahko zvyknúť. S Adrianou je to rovnako a vy budete mať pocit, že ju skutočne poznáte. Je odvážna, rozumná, nenechá sa ovplyvňovať a svoj život drží pevne vo vlastných rukách. V knihe nájdete dobrodružstvo, romantiku, navštívite mnohé miesta (aj minulosť), spoznáte ďalších čarodejníkov a dokonca aj “vampírov“. Čo mňa najviac potešilo, bola v príbehu prítomnosť čarodejnice Morgany. Morgana, Merlin, Artuš však si spomeniete kto to je?

Milostný trojuholník má v knihe tiež svoje miesto. Našťastie Ardet o Françoisovi nevie a zbytočne sa to nekomplikuje. Ardet je ženatý, ale srdcu nerozkážeš. François (ach François) je jeho ochranca a tajne miluje Adrianu. Osud jej dopraje priazeň obidvoch mužov, a jej život bude o to pestrejší. Kniha je napísaná vo forme denníka, ktorý niekto číta. Vôbec som si to neuvedomovala, pretože neboli žiadne zásahy do deja “z vonku“. Ešte po vyše polovici prečítaných strán, som bola presvedčená, že kniha dostane plný počet vločiek. Jednu roztopila posledná časť príbehu. Kniha je totiž rozdelená do troch častí: V pasci, Amulet fortuny a Tajomstvo času.

Nerozumela som času. Koniec bol príliš prešpekulovaný a úplne som sa stratila v časovej línii. Nechápala som, ako sa mohli niektoré veci udiať a ako na seba nadväzujú. Nedokázala som sa poriadne do deja začítať a preto som si koniec poriadne neužila. Síce tam nakoniec  bolo podané vysvetlenie, ale i tak som mu neporozumela. Je to však ničo, čo mňa zmiatlo a nepáčilo sa mi to, ale mnohý to určite pochopíte správne. Celkovo je to veľmi príjemné čítanie s dávkou dobrodružstva a lásky. Nieje to banda ufňukaných teenagerov, ale skupinka rozumne uvažujúcich a dospelých ľudí. Kniha je dokonca jednodielna, čo som veľmi ocenila. Keď máte takú kombináciu radi, kniha určite nesklame. Štyri vločky si príbeh jednoznačne zaslúži.

Astesia

On my wishlist *8

Meme má na svedomí Book Chick City. Každý týždeň uverejním jednu kihu, ktorúchcem mať na svojej poličke, alebo si je prečítať. Môžu to byť knihy staré, nové, očakávané...Proste knihy.

Today:

Dôvod: Raz dávno som to čítala, ale nespomeniem si, o čom kniha je. Viem len, že Patch si získal moje sympatie. Chcelo by to osviežiť spomienky a mám aj chuť na jednoduchý príbeh :)

Astesia

I can be anyone... *4

Štvrtkové meme organizované mnou a E_V_E.

Vyber si knižného hrdinu: hlavná postava, vedľajšia postava, pes, mačka, duch,je to na tebe. Popíš čitateľom prečo si si postavu vybral/a. Vyber jednu jeho životnú situáciu (snažme sa nespoilerovať ;)). Staň sa zvolenou postavou a napíš čo by si na jeho mieste urobil TY.

Môj dnešný hrdina: Sabine z knižnej série Nočný Tieň od Andrei Cremerovej 

Dôvod: Sabine som mala z celej vlčej svorky najradšej. Jediná mala vlastné a neovplyvniteľné názory. Obetovala sa pre ostatných a nikdy za to nič nechcela. Túžila len po slobode.

Situácia: Na samotnej situácii, mi dnes až tak nezáleží. Vyberiem však tú úplne poslednú, z poslednej knihy. Prechodom cez portál, sa vrhá do nového života.

Moja zmena: Nenavrhujem žiadnu zmenu. Na jej mieste by som sa zachovala rovnako. Aj ja sama by som teraz chcela prejsť inde. Stačilo by mi aj premeniť sa na vlka a utekať ďaleko, veľmi ďaleko...

Astesia

Stratená duša

V mŕtvom, blikajúcom svetle nočných lámp uteká so zaslzenou tvárou. Svetlo, tieň, svetlo, tieň, svetlo, tieň. Striedavo osvetľuje  fialové šnúrky v botaskách. Nohy sa jej pletú rovnako ako myšlienky, ale musí ísť ďalej. Vlastne, keď chce ostať nemusí. Stačilo by sa otočiť a utekať späť do minulosti. Minulosti krutej a bolestivej. Minulosti zároveň krásnej, záhadnej s dôkazom o jej výnimočnosti. Výnimočnosti dievčaťa ktoré je iné, ale nikto to nevidí. Keď to náhodou niekto aj vidí tak to označí za čudáctvo, nenormálnosť. On to vedel oceniť, boli si totiž v mnohom podobný. Len jeden maličký rozdiel ich robil inými. Sú si natoľko podobný, nakoľko aj odlišný. On je krvilačná beštia, ona stratená v krutom svete ktorý jej polámal sny. Taká krehká a taká stratená. Náhli sa na miesto, kde to celé začalo, pokračovalo, skončilo. Správne skončilo tak prečo sa to stále vracia? Nedá jej spávať prenasleduje aj cez deň. Vie že ju tam nájde či už živú alebo mŕtvu. Mŕtvu, mŕtvu, mŕtvu. To slovo sa jej dotieravo ozýva v hlave. Možno jej raz dávno zachránil život, ale tým len oddialil a znásobil bolesť ktorú cíti teraz. Odbočila z chodníka na kamenistú cestičku, preskočila koľajnice a vrhla sa do lesa. Pichá ju v pľúcach, ale neprestáva. Už len chvíľku. Je jasná noc, mesiac práve v splne. Konečne zastaví na moste. Zahľadí sa na rieku pod ňou a pomaly naberá do seba vzduch. Vie čo príde, nebojí sa v porovnaní s tým, čo prežila to nič nebude. Zíde dole k rieke a pod ťarchou spomienok sa zvezie na skaly. Obuté nohy strčí do vody. Na ničom nezáleží. Voda je studená, na rukách jej vyskočia zimomriavky. Celá sa trasie a siaha si do vrecka. Opatrne vyberie jeho obsah zabalený v papieri. Prevracia žiletku v rukách a zaváha. Čo keď je na svete niekto, kto jej skutočne pomôže? Kto ju aspoň trošičku po čase začne chápať. Pomôže zabudnúť. Unesie z čierno-bieleho sveta a ukáže aj iné farby. Nie. Už sa rozhodla a čim ďalej to bude zdržiavať, tým je väčšia pravdepodobnosť že sa objaví. Uchopí žiletku do pravej ruky, priloží jej hranu k ľavej a nemotorne potiahne. Objaví sa tenký krvavý pásik, aký už mnohokrát videla na zápästiach alebo členkoch. Rana nie je hlboká, pretože zaváhala. V diaľke počuje kroky, našiel ju ostáva jej len chvíľka času. Zopakuje rez. Tento krát je rana hlboká, krv sa valí zo žíl na skaly a mieša sa s vodou v rieke. Prechytí si žiletku do druhej ruky. Cíti ako sa z nej všetko vyplavuje. Bolí to, ale je to krásna bolesť lepšia ako tá čo si spôsobovala malými ranami. Hľadí na krv. Vo svetle mesiaca ma krásnu farbu. Chystá sa vypustiť krv aj z druhej ruky, keď vtom zacíti na pleci dotyk. Odmieta sa obzrieť nechce vidieť  tie mŕtvolne bledé oči, ktoré jej niekedy pripadali krásne. Všetko bola jedna veľká lož. Sľuboval jej pomoc, ale pritom jej ublížil ako ešte nikto predtým a úplne ju zničil. Strata krvi ju oslabila, takže nemala silu vzdorovať, keď jej vytiahol z ruky žiletku a odhodil do rieky. Otočil jej tvár, vedela že keď otvorí oči, tak ho uvidí. Zhlboka sa nadýchla a zacítila niečo iné. Nie vôňu ktorú čakala a poznala ale niečo iné. Prekvapene zdvihla viečka. Hľadela priamo do nádherných hnedých očí. Čítala v nich strach a nevyslovené otázky. Jednu ruku mal položenú na jej líci a druhou zvieral jej zápästie, aby nestratila ešte viac krvi. Nedokázala uhnúť pohľadom. Nebola si istá či je stále živá, alebo už odišla. „Prečo?...“  chcel pokračovať, ale jeho otázku prerušilo zakričanie na moste. Pozrel sa hore a ona sledovala jeho pohľad. Bol tam. Vedela že sa skôr či neskôr ukáže. Bála sa o život svojho záchrancu. „Bež!“ zašepkala a snažila sa vytiahnuť si ruku z jeho. Nedovolil jej to. „To je on?“  nespustil z neho zrak. Nebadane prikývla. „Neodídem. Nenechám ťa tu samu a už vôbec nie s niekým kto ťa chcel zabiť. Kto dovolil aby si sa takmer zabila sama len preto, lebo ti večne ubližoval.“ Privinul  ju bližšie odtrhol si pás z trička a začal jej obväzovať ruku a pritom hovoril. „Možno začínaš tušiť kto je, ale on nevie s kým sa zahráva. Keby že sa ešte raz opováži na teba siahnuť, skončí veľmi zle.“  Sledovala jeho snahu o zastavenie krvácania cez závoj hmly. Cítila že stráca vedomie, mohla len dúfať, že keď sa preberie bude v bezpečí. Či už sama alebo s hnedookým záchrancom. že ON sa už ku nej nikdy nepriblíži. Neohrozí ju a ona pomaly nájde samu seba a začne znovu žiť. Vedela že to bude ťažké a minulosti sa bude zbavovať veľmi dlho. Posledné čo cítila, kým sa jej svet úplne zahmlil, bol ten najjemnejší dotyk a NÁDEJ...

Astesia

Som číslo štyri

Autor: Pittacus Lore
Názov: Som číslo štyri
Séria: Dedičstvo Lorienu
Diel: Prvý
Počet strán: 312 str.


Vzala som knihu do ruky ako každú inú. Najprv som si prečítala anotáciu a potom sa chystala pozrieť, čo sa píše o autorovi. Tam som ostala mierne vyvedená z mieri a pobavená zároveň. Prečo? Lebo: „Pittacus Lore je najväčší so Starších Lorienu. Už dvanásť rokov sa skrýva na Zemi. Pripravuje sa tu na vojnu... Jeho presné bydlisko nie je známe.“ No veľmi som sa začala smiať. Je to šikovný reklamný ťah, ale vôbec ho nebolo treba, keďže kniha vyšla zároveň s filmom. Pod pseudonymom Pittacus Lore sa skrývajú James Frey a Jobie Hughes.

 Mimozemšťania? Nachádzajú sa na Zemi? Ja to mám čítať? Veď mám už dosť dlho neopodstatnený strach z emzákov. No nakoniec som sa obávala zbytočne. Vesmírne lode, škaredí ufóni hmm tak to skúsim ešte raz. Sympatický mladík, láska k pozemšťanke, šikanovaný v škole(samozrejme len prvé dni), musí žiť so strážcom, škola, láska, škola, láska... áno teraz som to vystihla. Kde je to sci-fi? Ahá posledných 50 strán tam sa sci-fi akčné scény schovali.

Najprv som videla film a ten bol pre mňa dosť veľkým sklamaním. Od knihy som teda nečakala absolútne nič a práve preto som bola veľmi prekvapená. Ako sa to už stáva dej sa bohvieako nezhodoval. Planétu Lorien pred niekoľkými rokmi zničila zlá rasa z planéty Mogadora. Zachránilo sa len deväť detí so svojimi kurátormi. Keďže najbližšie bezpečné miesto bola Zem, odleteli tam a ukryli sa. Nepriatelia ich však prenasledovali a postupne začali zabíjať. Najprv jednotku, potom dvojku (prečo sú tie deti očíslované ako zajace?!) až prišiel rad aj na číslo štyri. Aby prežil, musí sa stále aj s kurátorom premiestňovať po svete. Stále iné miesto, iná identita. Príbeh je situovaný do mestečka Paradise v štáte Ohio. Štvorka tu vystupuje pod menom John Smith. Začne chodiť do školy, zamiluje sa, nájde nepriateľa a aj kamoša. Keby nemal superschopnosti (ohňovzdornosť, telekinéza, sila, rýchlosť) a nebolo by to popretkávané históriu Lorienu, bol by to obyčajný príbeh, akých poznáme mnoho.

Celkový dojem je však veľmi príjemný. Veď komu by sa nepáčilo čítať o rytierovi, ktorý ochraňuje svoju princeznú, na krk im dýchajú zlí Mogadoránci a on musí všetko udržať v anonymite? Och a ešte som nespomenula nádherného bígla, ktorý je stále po ich boku. Verím že táto časť je len rozbehová k celej sérii. Dedičstvo Lorienu má vraj mať šesť častí. Finálna scéna ma fakt dostala, neraz som si myslela že je po všetkom a keď obrátim stranu, tak ju nájdem prázdnu. Tiekla krv, nachádzali sa tam ozrutné beštie, mimozemšťania ukázali svoju plnú silu. Nebol to vôbec ľahký boj o prežitie. Tých 300 strán nakoniec nebolo na spálenie.

Možno neočakávate pozitívne hodnotenie, ale mne sa to fakt páčilo. Aj napriek všetkým klišé a niektorým nezmyselným pasážam. Takže vás prekvapí že John a jeho parta (kurátor, frajerka, „som blázon do ufo“ kamarát, ďalšia mimozemská baba a jeden chalan do počtu) si vyslúžili odo mňa päť vločiek. Možno nie stopercentne zaslúžených, ale mne sa to páčilo veľmi.

Astesia

Potřeštěné letní kniho-dumání *5

PLK-D od VeEee časť štvrtá. Dnešná téma: Knihy, ktoré prežijú aj leteckú katastrofu. 

Vybrať knihy bude jednoduché. Je to jedna veľká a veľmi obľúbená séria. Môžem si ju čítať stále a stále a stále. Aj po niekoľkých rokoch natrafím na veci, ktoré som zakaždým prehliadla. Je to... Tadááá ...Harry Potter!

To je moja nesmrteľná séria :) Ale viem ešte o jednej. Nedá sa povedať že ju "žeriem", ale tej by ste sa neodvážili ublížiť. Fanúšikovia by vás totiž ušliapali, potrhali a ktovie čo ešte. Jedny ju zbožňujú, niektorí odsudzujú a tí tretí vedia že existuje a čítali ju. Twilight je všade a Twilight prežije všetko! 

Astesia

On my wishlist *7

Meme má na svedomí Book Chick City. Každý týždeň uverejním jednu kihu, ktorúchcem mať na svojej poličke, alebo si je prečítať. Môžu to byť knihy staré, nové, očakávané...Proste knihy.

Dnes:

Dôvod: Divergencia sa mi páčila a som hrozne zvedavá na pokračovanie :) Pre niektorých je to dokonca najočakávanejšia kniha roka. 

Astesia

Dcéra dymu a kostí

Autor: Laini Taylorová
Názov: Dcéra dymu a kostí
Séria: Dcéra dymu a kostí  
Diel: Prvý
Počet strán: 285 str.

Najkrajšia veta z celej knihy odznela hneď na prvých stránkach. „Anjel a diabol sa kedysi zaľúbili. Nedopadlo to dobre.“ No a tu niekde, mohla celá kniha skončiť. Ale autorka sa rozhodla pre ďalších takmer 300  strán. Karou žije v Prahe. Zaujímavé miesto pre dej knihy, ale to by tam spisovateľka musela stráviť viac času, ako prázdninový týždenný pobyt. Haló deti sa tam nevolajú bežne Kazimír alebo Světla. Aspoň meno Zuzana je bežné. Karou študuje na umeleckej škole, má modré vlasy a jej najlepšia priateľka je Zuzana. Rady stále jedia guláš a už po prvých tridsiatich stranách som sa ho prejedla. Karou vychovávajú chiméry (pokrížené zvieratá z ľudskými črtami, rozumom a schopnosťou rozprávať) už odmalička. Žije s nimi na zvláštnom mieste mimo svet.

Práca je jednoduchá. Chodí portálmi kadekoľvek po svete a zbiera zuby pre Priepastníka. Brr nechutné zuby mŕtvych. Páčil sa mi nápad obchodovania so želaniami. Chcete modré vlasy? Alebo lietať? Ovládať množstvo cudzích jazykov? Prosím máte to mať, len vždy doneste zuby. Všetko funguje normálne, až kým niekto nezačne označovať portály odtlačkom ruky. Kto to robí a čo to znamená? Na scénu sa dostane muž a Karou je z toho úplne mimo. Láska je písaná tak zvláštne, že som im ju neuverila. 

Kniha nie je ničím strhujúca. Nápad má dobrý, ale vôbec sa nevyužil jeho potenciál. Takže to je plné takpovediac prázdnych strán, ktoré vám prezradia všetko, ale zároveň nič. Miestami som sa strácala v časových líniách. Je to napísané v tretej osobe, raz je opisované konanie Karou a raz nepriateľa. Na konci sú zodpovedané všetky otázky, ktoré  nám príbeh ponúkol. Ani neviem či sa mám tešiť na druhý diel.

Nebola to až taká katastrofa. Ale okrem bálu a pohľadov do minulosti sa tam nedá nič viac oceniť. Možno kebyže sa autora zameria na celý príbeh z minulosti, bolo by to krajšie. Takto je to občas pretkané peknými scénami. Pôvodne som chcela knihu ohodnotiť dvomi vločkami, ale tie príbehy minulosti pridali tretiu. Kto máte chuť siahnite po knihe. Nečakajte však nič oslnivé.

Astesia

I can be anyone... *3

Štvrtkové meme organizované mnou a E_V_E.

Vyber si knižného hrdinu: hlavná postava, vedľajšia postava, pes, mačka, duch,je to na tebe. Popíš čitateľom prečo si si postavu vybral/a. Vyber jednu jeho životnú situáciu (snažme sa nespoilerovať ;)). Staň sa zvolenou postavou a napíš čo by si na jeho mieste urobil TY.

Dnes som taká unavená, že by som bola najradšej nejaké lenivé zvieratko :)

Môj dnešný hrdina: Luce Priceová z knihy Pád od Lauren Kateovej

Dôvod: Chcela by som ísť na Meč a kríž. Neskutočne sa mi páči to prostredie v ktorom sa škola nachádza.   Že je to zvrátené? Možno, ale mne by sa tam páčilo. Luce mi je v niektorých veciach dosť podobná, tak som sa pri čítaní veľmi smiala.

Situácia: Rande na cintoríne. To ma úplne dostalo. Je to moja najobľúbenejšia časť knihy. Hneď by som si to s Luce vymenila a utierala by som si sliny pri pohľade na Cama. 

Moja zmena: Treba ju vlastne rozpitvávať? Tiché miesto, nikde nikoho, sexi chlap a deka. Romantika ako vyšitá, no ktovie ako by sa to vyvinulo :D

Astesia

Článoček na stredu *2

Ak nie každú, tak aspoň každú druhú stredu, budem písať rôzne články. Budú to moje postrehy, nápady a myšlienky :)

Piť či nepiť?

Myslíte si že je  to jednoduchá otázka? Odpovedáte, že piť sa predsa musí? Nenarážam teraz na žiadne malinovky, čistú vodu a dokonca ani na alkohol. Reč je o našich temných zlodejoch sŕdc. Ešte stále neviete? Napoviem vám. Sú to nočný zabijaci, čo sa ukrývajú v tieňoch. Striehnu na svoju obeť, zabijú ju a vychutnajú si každý dúšok opojnej tekutiny ktorý z nej dostanú. Sú hrozivý a nebezpečný. Keď chcete ostať nažive, vyhnite sa im inak sa rýchlo rozlúčite.....Och nie, čo to trepem? Upíry sú predsa neškodný, ligotavý, skutočne milujú ľudské dievčatá/chlapcov (nie ako zákusok). Dokonca pomáhajú ľuďom, nepijú ich krv (asi sú nejaký zdegenerovaný), záleží im na ich dobre. A tu sa naskytá už vyššie spomenutá otázka -Piť či nepiť?- Odpovedali sme si, že piť sa musí. Prečo potom niektorý autori robia zo zabijakov úbohé a depresívne tvory?

Variant A = Upír.
Temná bytosť nenávidiaca svetlo a pohybujúca sa v tieňoch. Aby dokázala prežiť potrebuje ľudskú krv. Ľudia sú len potrava. Občas snimi uzatvárajú nejaké spojenectvá, dokonca predstierajú lásku, ale len pre vlastný zisk. Sú bezcitný a na nikom im nezáleží. Zabiť ich je ťažké a aj potom mnohokrát vstávajú z hrobov. Najúčinnejšie spôsoby, podľa mnohých legiend sú: odseknúť hlavu, zapichnúť drevený kôl do srdca, spáliť, utopiť, vytiahnuť na slnečné svetlo... Je toho veľa. Čo legenda, to iná možnosť. Na ochranu pred upírom vám pomôže napríklad cesnak, alebo soľ. Ste dosť silný na to aby ste prežili stretnutie? Presvedčili by ste monštrum že mu môžete byť užitočný?

Variant B = Blpír (spojenie slov blbec a upír)
Dav šialených, kričiacich, svet nevnímajúcich tínedžeriek uteká za svojou ďalšou obeťou. Chlapec má smolu že je vyznávač gotického štýlu a chová sa zvláštne. Aj takéto prípady by sa dnes mohli stať. Prečo? Novodobí Upíry sú vykresľovaný nasledovne. Krásny, silný ochrancovia. Sú stvorený na to, aby sa zamilovali do ľudského jedinca a následne trpeli. Sú odlišnej rasy a preto nemôžu byť spolu. Upírovi nepomôže ani jeho schopnosť lesknúť sa na slnku, ani prazvláštne schopnosti, ani rady ďalších upírov, ktorým sa deje to isté. Má depku a nevie si rady. Ako Upír vegetarián sa nemôže ani rozptýliť zabíjaním ľudí. Dokonca nevie spáchať ani samovraždu. Jeho tajomstvo tiež dlho neostane tajomstvom. Rovno si môže na krk zavesiť ceduľku -som Upír a hľadám lásku na celý život-. Amen bratu, cítim s tebou.

Ktorý variant uznávate vy? Radšej Upír ako zabijak, alebo si ho pripevníte na vôdzku a on vás bude do smrti (do tej vašej samozrejme) ochraňovať? Ja som za zabijaka. A ak by ma raz nejaký chcel využiť, tak prečo nie? Vyskúšala by som to. Môj názor: Doprajme upírom toľko krvi, koľko sa im žiada. Z toho by mohlo vzniknúť aj nejaké hnutie. Trebárs UKIZ - Upírom krv, inak zošalejú. Hlásim sa ako prvý člen UKIZ-u. :D

Astesia

Všade dobre, ale doma najlepšie

Postrehli ste, že to na blogu mierne viazlo? Bola som totiž odcestovaná a nebolo veľa času na príspevky. Nebolo ani PLK-D čo ma mrzí :/ ale fakt sa to nedalo stíhať. Tento týždeň to bude lepšie, ale potom budem pár dní preč. August bude taký "nič moc príspevkový" mesiac.

Kde som to vlastne bola? Pri krstnej v Bratislave aj s rodinou. Má dve malé dcéry (2,5 a 1 rok) takže sme jej pomáhali. Deti sú malé rozkošné zlo. Uf ale bolo tam nenormálne horúco. Ani doma to nieje žiadna sláva, ale aspoň o pár stupňov chladnejšie.

Cestovanie je zvláštne. Ráno sme vyrazili domov, a večer tu boli. Keď som sa prešla po dome, mala som pocit, že som vlastne nikde nebola. Stáva sa mi to často. No fotky vždy tvrdia niečo iné :) Ako si vy užívate leto? :)

Astesia

On my wishlist *6

Meme má na svedomí Book Chick City. Každý týždeň uverejním jednu kihu, ktorúchcem mať na svojej poličke, alebo si je prečítať. Môžu to byť knihy staré, nové, očakávané...Proste knihy.


Dnes chcem: 

Dôvod: Lebo dystopia. Zaváňa to akciou a sexi chlapom :D no neprečítaj si to.

Astesia

I can be anyone *2

Štvrtkové meme organizované mnou a E_V_E.

Vyber si knižného hrdinu: hlavná postava, vedľajšia postava, pes, mačka, duch,je to na tebe. Popíš čitateľom prečo si si postavu vybral/a. Vyber jednu jeho životnú situáciu (snažme sa nespoilerovať ;)). Staň sa zvolenou postavou a napíš čo by si na jeho mieste urobil TY.

Môj dnešný hrdina: Bethany z knihy Záblesk od Alexandry Adornetowej

Dôvod: Nie, nejde mi o anjelskú krásu. Len po dnešnom hektickom dni, vyberám niečo jemné :) Aj keď byť dokonalá nieje na škodu. Zvolila som si Betahny, lebo by som chcela ešte raz všetko vyskúšať, ovoňať, vziať do ruky prvý krát. Všetci sme si to dávno skúsili ako deti, a už maličkosti (kvety, zmrzlina, voda....) berieme ako samozrejmosť.

Situácia: Mám rada časť knihy,keď ide na večierok a pripije sa. Vtedy ju zachraňuje objekt jej záujmu. Je to veľmi milá časť.

Moja zmena: Na jej mieste by som sa nedala odviesť ako poslušné dievčatko:D Užila by som si mnoho krásnych chvíľ so Xavierom :)

Astesia