Na krídlach fantázie *4

Rozhodla som sa zapojiť do jesenného špeciálu, ktorý si pre nás pripravila Syki.

Opäť som to nestihla pridať v štvrtok, ale až dnes. Neviem, či ste si všimli, že som si našla systém a podľa toho povyberala svety. Najprv to bol obľúbený svet z detstva, nasledoval obľúbený úpírsky svet, potom to bol svet ktorý ma rozosmial. Dnes si dáme jednu dystópiu a budúci týždeň to bude najobľúbenejší svet zo všetkých.

Naplánujú dokonalý život

Rozmýšľala som, že ktorý dystopický svet vyberiem. Do finálneho súboju sa dostala Divergencia a Dokonalý pár. Zvíťazil svet ovládaný funkcionármi. V každej dystópii je hlavný cieľ vyšších mocností rovnaký. Vymyslieť pravidlá a ovládnuť ľudské životy tak, aby ľudia uverili, že nikdy predtým sa nežilo lepšie a ich život je takmer nádherná utópia. Chcú tak predísť nepokojom, vzburám a samozrejme vojnám. Keď ľuďom vezmeme všetko, vrátime im niečo a navykladáme sladké lži, tak nás budú milovať. 

Svet v ktorom žije Cassia ovládajú ľudia, ktorý si hovoria funkcionári. Rozhodli sa, čo je pre ľudí dobré a čo nie. Vybrali sto malieb, piesní a básní, ktoré sú pre ľudí vhodné. Keď dovŕšite určitý vek a budete chcieť, tak vám nájdu dokonalého partnera do ktorého sa určite zamilujete a prežijete spolu dlhý a krásny život. Práca taktiež nie je problém, pretože oni už vedia, že čo je pre vás najlepšie. Monitorujú sny ostatných, aby vedeli ako sa cítia. Existuje mnoho provincií, ale ľudia z jednej poriadne nevedia, ako sa žije v tej druhej. Predpokladajú že všade je to rovnaké. Veď systém funkcionárov je dokonalý a život je tak ľahší.

Tak a je čas otvoriť oči a nazrieť do reality. Ten život je zvrátený, je bez slobody, všetko je manipulované a ako náhle má niekto niečo proti, tak ho odstránia. Každý jeden dystopický svet je krutý. Ich počet v posledných rokoch prudko narastá. Ľudí zrejme baví čítať o utrpení a zlom živote iných, ale keby mali v takom svete žiť, neviem či by boli spokojný. Mňa tie príbehy bavia, pretože to je zároveň aj o tom, kam až ľudstvo môže dospieť. Sme rasa ktorá nemá nikdy dosť a stále chce vlastniť a ovládať čo najväčšiu časť sveta.

Dokonalý pár je moja obľúbená kniha. Či už pre stvorený svet, alebo pre hlavné postavy. Zarazil ma v nej fakt, že ľudia nevedeli písať a písané písmo sa im ťažšie čítalo. Písali len na prístrojoch a nemali ani žiadne perá. Je to len drobnosť, ale ja si svoj bežný deň bez pera či ceruzky neviem predstaviť. Po jednej strane je možno dobré, že ľudia majú istoty a nemusia sa báť zlého života... No mne by chýbala sloboda, voľný pohyb, cestovanie, spoznávanie nového. Mnohé postavy v tejto knihe nežijú, ale len existujú.

Takže čo si myslíte? Chceli by ste skúsiť život v dystopickom svete? Čo myslíte, prežili by ste?  

Astesia