Som Bosorka

Autor: Vita Jamborová
Názov: Som Bosorka
Počet strán:  488 str.

Vita Jamborová, ktorá prežila detstvo v Ukrajine, neskôr pôsobila v Českej republike a nakoniec sa usídlila na Slovensku, je autorkou románu Som Bosorka. Nie je to jej debut, ale zatiaľ jediná kniha, ktorú som od nej čítala.

Naša hrdinka Adriana sa v detstve stala bosorkou (čarodejnicou, strigou...pomenujte ju ako len chcete), čiže pubertu si spestrovala čarami a aj v dospelosti ich hodne využívala. Dostala možnosť pracovať pre nádherného chlapa a jej dobrodružstvá sa mohli začať. Ardet, jej zamestnávateľ, je totiž vášnivý zberateľ vzácnych historických predmetov. Spoločne aj s jeho týmom, začnú cestovať po svete a naháňať sa za tajomstvami. Najprv je to kľúč, neskôr amulet a nakoniec záchrana Adrianinej budúcnosti.

Postavy nie sú komplikované a dá sa na ne ľahko zvyknúť. S Adrianou je to rovnako a vy budete mať pocit, že ju skutočne poznáte. Je odvážna, rozumná, nenechá sa ovplyvňovať a svoj život drží pevne vo vlastných rukách. V knihe nájdete dobrodružstvo, romantiku, navštívite mnohé miesta (aj minulosť), spoznáte ďalších čarodejníkov a dokonca aj “vampírov“. Čo mňa najviac potešilo, bola v príbehu prítomnosť čarodejnice Morgany. Morgana, Merlin, Artuš však si spomeniete kto to je?

Milostný trojuholník má v knihe tiež svoje miesto. Našťastie Ardet o Françoisovi nevie a zbytočne sa to nekomplikuje. Ardet je ženatý, ale srdcu nerozkážeš. François (ach François) je jeho ochranca a tajne miluje Adrianu. Osud jej dopraje priazeň obidvoch mužov, a jej život bude o to pestrejší. Kniha je napísaná vo forme denníka, ktorý niekto číta. Vôbec som si to neuvedomovala, pretože neboli žiadne zásahy do deja “z vonku“. Ešte po vyše polovici prečítaných strán, som bola presvedčená, že kniha dostane plný počet vločiek. Jednu roztopila posledná časť príbehu. Kniha je totiž rozdelená do troch častí: V pasci, Amulet fortuny a Tajomstvo času.

Nerozumela som času. Koniec bol príliš prešpekulovaný a úplne som sa stratila v časovej línii. Nechápala som, ako sa mohli niektoré veci udiať a ako na seba nadväzujú. Nedokázala som sa poriadne do deja začítať a preto som si koniec poriadne neužila. Síce tam nakoniec  bolo podané vysvetlenie, ale i tak som mu neporozumela. Je to však ničo, čo mňa zmiatlo a nepáčilo sa mi to, ale mnohý to určite pochopíte správne. Celkovo je to veľmi príjemné čítanie s dávkou dobrodružstva a lásky. Nieje to banda ufňukaných teenagerov, ale skupinka rozumne uvažujúcich a dospelých ľudí. Kniha je dokonca jednodielna, čo som veľmi ocenila. Keď máte takú kombináciu radi, kniha určite nesklame. Štyri vločky si príbeh jednoznačne zaslúži.

Astesia